Antihmota: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 5 304 bajtov ,  pred 11 rokmi
d
Revízia 3289582 používateľa 95.102.227.59 (diskusia) bola vrátená - vandalizmus
d (Revízia 3289582 používateľa 95.102.227.59 (diskusia) bola vrátená - vandalizmus)
[[Súbor:Antihmota CGRO.gif|right|thumb|Obrovský oblak antihmoty rozprestierajúci sa 3000 ly nad [[jadro Galaxie|jadrom Galaxie]]. Snímka vznikla na základe pozorovaní orbitálneho observatória [[Compton GRO]]. Tento oblak antihmoty je príkladom zriedkavého výskytu väčšieho množstva antihmoty vo [[vesmír]]e. Antihmota spravidla nemá dlhú životnosť, pretože rýchlo anihiluje s časticami [[koinohmota|koinohmoty]].]]
[[Súbor:Antimatter.jpg|thumb|200px|Toto je vraj antihmota. Nevieme to celkom iste, pretože fotograf zmizol.]]
[[Súbor:AntiMatterExplosion.jpg|thumb|200px|Toto je vraj výbuch antihmoty vo vesmíre. Ide o posledný záber, ktorý sa podarilo odvysielať Hubbleovmu teleskopu.]]
'''Antihmota''' je opakom [[hmota|hmoty]], čo znamená že ju tvoria samé '''opačné častice''' (napr. miesto antiprotóny miesto protónov, pozitróny miesto elektrónov , antineutróny miesto neutrónov). Je to teda akási analógia spoločnosti tvorenej len [[homosexualita|homosexuálmi]] a inými menšinami. Skrátka [[nezmysel]], až na to to, že existuje.
 
'''Antihmota''' je časť [[hmota (fyzika)|hmoty]], ktorá je zložená z [[antičastice|antičastíc]] (napríklad [[antiprotón]]ov a [[pozitrón]]ov), namiesto [[častica|častíc]] ([[protón]]ov a [[elektrón]]ov). Každá častica obyčajnej hmoty má svoju antičasticu. Preto hovoríme, že antihmota je zrkadlovým obrazom tzv. [[koinohmota|koinohmoty]], čo je hmota, z ktorej sme tvorení my a veci okolo nás.
 
Častice antihmoty majú opačný [[elektrický náboj]] než častice hmoty, pričom [[hmotnosť]] a [[spin (fyzika)|spin]] sú rovnaké. Vplyv napr. [[gravitácia|gravitácie]] je rovnaký ako u bežnej hmoty. Hmotu aj antihmotu radíme k [[žiarivá hmota|žiarivej hmote]], pretože je schopná vyžarovať (aj odrážať) [[elektromagnetické žiarenie]]. Pri stretnutí [[hmota|hmoty]] s antihmotou sa môžu nastať dve rôzne udalosti. Môže dôjsť k [[pružný rozptyl|pružnému (elektrickému) rozptylu]], pri ktorom sa obe častice rozptýlia rôznymi smermi. V druhom prípade dôjde k [[nepružný rozptyl|nepružnému rozptylu]]: Vzniká častica zvaná [[mezón]]. Táto častica je veľmi nestabilná a existuje len zlomok sekundy, kým nedôjde k [[anihilácia|anihilácii]]. Anihilácia je proces, pri ktorom obe formy [[hmota|hmoty]] zaniknú a premenia sa na iné formy [[energia|energie]] ([[častice poľa]], typicky napr. [[fotón]]y) v súlade s rovnicou ''[[Einsteinov vzťah|E = mc²]]'', alebo vzniknú častice hmoty a antihmoty identické s pôvodným párom.
== Vznik ==
 
== Vznik a výskyt ==
Všeobecne sa verí, že počas Veľkej Tresky bolo antihmoty rovnako, ako hmoty. Čo sa s tou antihmotou stalo, vedci nevedia, vie to však[[ Chuck Norris]], ale nerád o tom hovorí. Každopádne potom dlhú dobu žiadna antihmota nebola pozorovaná a napr. [[praľud|praľudovia]] sa jej výskumom vôbec nezaoberali a skúmali radšej obyčajnú hmotu, najmä mäso, kameň a kožušinu. Pre našu civilizáciu dokázali antihmotu vytvoriť až starí Slovania, ktorí vďaka tomu získali mena Anti. Využívali ju potom ako zbraň hromadného ničenia. Žiaľ, na Slovensku chýbali na výrobu antihmoty potrebné suroviny, a tak to tu obsadili Maďari.
Antičastice vznikajú v prírode bežne materializáciou z [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]]. Majú však spravidla krátku životnosť, lebo rýchle anihilujú s okolitou hmotou vesmíru. '''Hviezdy, galaxie, ani iné objekty tvorené antihmotou neboli pozorované.''' Anihilácia hmoty s antihmotou sa považuje za jednu z možných príčin vzniku [[záblesk gama žiarenia|zábleskov gama žiarenia]] (GRB). V počiatočných štádiách [[Veľký tresk|Veľkého tresku]] vznikali veľké množstvá hmoty a antihmoty. Všetka vzniknutá antihmota však anihilovala s väčšou časťou hmoty. Vedci dodnes nevedia presne vysvetliť, prečo nastala nesymetria vo vzniknutých množstvách hmoty a antihmoty a prečo prevážila hmota. Vďaka tejto nesymetrii sa vo vesmíre nachádza hmota.
 
Detekcia antihmoty je ťažká, nakoľko sa na prvý pohľad v ničom neodlišuje od koinohmoty. Je možné pozorovať ju len v prípade, že anihiluje s okolitou hmotou a to na základe anihilačných gama čiar (0,5 [[Elektrónvolt|MeV]] pri anihilácii elektrónu a pozitrónu, 938 MeV pri anihilácii protónu a antiprotónu). Teoreticky je možné identifikovať aj neanihilujúcu antihmotu na základe [[elektromagnetické spektrum|spektra]] jej žiarenia, to však zatiaľ zostáva nad našimi pozorovacími možnosťami.
Talianom sa potom podarilo vytvoriť antihmotu k cestovinám (tal. ''pasta''), ktorú nazvali ''antipasta'' a dodnes ju servírujú pred cestovinami. Vďaka tomuto sú potom štíhli, pretože antipasta anihiluje pastu.
 
Antihmotu možno vyrobiť aj umelo v [[Urýchľovač častíc|urýchľovačoch častíc]], ide však o energeticky veľmi náročný proces. V urýchľovači [[CERN]] v [[Ženeva|Ženeve]] a vo [[Fermiho laboratórium|Fermiho laboratóriu]] v [[Chicago|Chicagu]] sa podarilo z antičastíc vytvoriť atómy antivodíka. V ich jadrách sú záporné antiprotóny, ktoré obiehajú kladné pozitróny.
Pastafariáni veria, že antihmota je dielom [[Lietajúce špagetové monštrum|Lietajúceho špagetového monštra]], ktoré ňou chce navrátiť vesmír do pôvodného špagetovitého stavu.
 
== Význam ==
== Vlastnosti a možné využitie ==
Nakoľko je antihmota najsilnejším známym zdrojom energie, uvoľňuje [[energia|energiu]] so stopercentnou [[účinnosť]]ou ([[jadrové štiepenie]] je účinné iba na 1,5 %).{{chýba citácia}} Antihmota nespôsobuje znečistenie ani [[rádioaktívne žiarenie|radiáciu]] a jedna jej kvapka by mohla zásobovať [[New York (mesto)|New York]] [[energia|energiou]] celý [[deň]].{{chýba citácia}}
Základnou vlastnosťou antihmoty by malo byť, že keď sa stretne s našou hmotou, tak dôjde k anihilácii, čiže vzniku [[nič]]oho. Táto vlastnosť je vcelku zbytočná, pretože bežný [[ľudo]] dokáže nič vytvoriť kedykoľvek.
 
V súčasnosti sú možnosti využitia antihmoty veľmi malé. Jej umelá produkcia je energeticky veľmi náročná a neefektívna. Využíva sa pri nej zrážka častíc s vysokou energiou. Pri produkcii antiprotónov sa využívajú urýchľovače protónov, ktoré urýchlia protóny na rýchlosti blízke [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] a tieto urýchlené protóny dopadajú na terče z ťažkých jadier, pričom okrem množstva iných častíc vznikajú páry hmoty a antihmoty. Na vznik jedného antiprotónu takouto metódou je však potrebných 10<sup>5</sup> protónov. Na produkciu jedného gramu antihmoty je potrebné dodať energiu 1,16x10<sup>21</sup> J/g, preto sa v súčasnosti touto metódou ročne produkuje iba približne 10 nanogramov antihmoty.<ref>{{Citácia periodika |meno=Vladimír |priezvisko=Wagner |rok=2008 |titul=Jaderné zdroje pro vesmírnou kolonizaci |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=4 |strany=25}}</ref>
Pri tom vzniku ničoho však uniká [[niečo]], konkrétne [[energia]]. Ľudstvo sa už teda na antihmotu teší, pretože takto získa obrovský zdroj energie. Postupne premeníme našu planétu na [[nič]], ale zato budeme mať na čo jazdiť. Pozitívnym efektom bude aj to, že pri autohaváriách nebudú žiadni ranení, pretože jednoducho zmiznú.
 
== Skladovanie ==
Keďže všetka antihmota na [[Zem]]i okamžite reaguje s hmotou, je potrebné držať tieto záporne nabité častice vo [[vákuum|vákuu]], aby nedošlo k žiadnemu [[kontakt]]u s iným [[materiál]]om vrátane [[vzduch]]u. Ak dôjde ku kontaktu, nastáva anihilácia. Keďže na antihmotu tiež pôsobí [[gravitácia]] a prirodzene klesá ku dnu akejkoľvek nádoby, ani úplne uzavretá vákuovaná nádoba nie je riešenie na jej uskladnenie. V súčasnosti sa elektricky nabité častice antihmoty udržujú mimo dosah hmoty v tzv. magnetickej pasci. Antihmota v magnetickej pasci však môže mať hustotu len po určité hraničné hodnoty, preto je to neefektívne využitie priestoru.
 
Na uskladnenie antihmoty sa môže využiť aj [[Penningova pasca]], vákuová nádoba, ktorá drží častice v kmitavom pohybe radiálne pomocou [[magnetické pole|magnetického poľa]] a axiálne pomocou [[elektrické pole|elektrického poľa]] a tým zabraňujú kontaktom s nádobou. Na umiestnenie do tohto zariadenia je však potrebné antiprotóny ochladiť na veľmi nízku teplotu. Prítomnosť a vlastnosti antihmoty v nej je možné zisťovať pomocou [[laser]]a.{{chýba citácia}}
 
Magnetické pasce aj Penningova pasce umožňujú skladovať len elektricky nabité častice antihmoty. Výroba a skladovanie neutrálnych častíc, atómov antivodíka, je ešte zložitejšia. Na druhej strane je výhoda neutrálneho antivodíka v tom, že by ho bolo možné skladovať pri menšom objeme a väčšej hustote.
== Ďalšie dôsledky ==
V antisvete nemôže existovať seriál Výmysly uja Elektróna.
 
== Referencie ==
{{reflist}}
 
[[Kategória:FizykaAntihmota]]
 
[[ar:مادة مضادة]]
[[Kategória:Fizyka]]
[[az:Antimaddə]]
[[Kategória:Vedy]]
[[bg:Антиматерия]]
[[Kategória:Filozofia]]
[[bn:প্রতিপদার্থ]]
[[bs:Antimaterija]]
[[ca:Antimatèria]]
[[cs:Antihmota]]
[[cy:Gwrthfater]]
[[da:Antistof (fysik)]]
[[de:Antimaterie]]
[[el:Αντιύλη]]
[[en:Antimatter]]
[[eo:Kontraŭmaterio]]
[[es:Antimateria]]
[[et:Antiaine]]
[[fa:پادماده]]
[[fi:Antimateria]]
[[fr:Antimatière]]
[[gl:Antimateria]]
[[he:אנטי-חומר]]
[[hi:एंटीमैटर]]
[[hr:Antimaterija]]
[[hu:Antianyag]]
[[id:Antimateri]]
[[is:Andefni]]
[[it:Antimateria]]
[[ja:反物質]]
[[kn:ಪ್ರತಿದ್ರವ್ಯ]]
[[ko:반물질]]
[[lt:Antimedžiaga]]
[[lv:Antiviela]]
[[ms:Antijirim]]
[[nl:Antimaterie]]
[[no:Antimaterie]]
[[oc:Antimatèria]]
[[pl:Antymateria]]
[[pt:Antimatéria]]
[[ro:Antimaterie]]
[[ru:Антивещество]]
[[sh:Antimaterija]]
[[simple:Antimatter]]
[[sl:Antimaterija]]
[[sq:Kundërlënda]]
[[sr:Антиматерија]]
[[su:Antimatéri]]
[[sv:Antimateria]]
[[th:ปฏิสสาร]]
[[tr:Antimadde]]
[[uk:Антиматерія]]
[[ur:ضد مادہ]]
[[vi:Phản vật chất]]
[[zh:反物质]]
639

úprav