Antihmota: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Revízia 3289582 používateľa 95.102.227.59 (diskusia) bola vrátená - vandalizmus |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Antihmota CGRO.gif|right|thumb|Obrovský oblak antihmoty rozprestierajúci sa 3000 ly nad [[jadro Galaxie|jadrom Galaxie]]. Snímka vznikla na základe pozorovaní orbitálneho observatória [[Compton GRO]]. Tento oblak antihmoty je príkladom zriedkavého výskytu väčšieho množstva antihmoty vo [[vesmír]]e. Antihmota spravidla nemá dlhú životnosť, pretože rýchlo anihiluje s časticami [[koinohmota|koinohmoty]].]]
'''Antihmota''' je časť [[hmota (fyzika)|hmoty]], ktorá je zložená z [[antičastice|antičastíc]] (napríklad [[antiprotón]]ov a [[pozitrón]]ov), namiesto [[častica|častíc]] ([[protón]]ov a [[elektrón]]ov). Každá častica obyčajnej hmoty má svoju antičasticu. Preto hovoríme, že antihmota je zrkadlovým obrazom tzv. [[koinohmota|koinohmoty]], čo je hmota, z ktorej sme tvorení my a veci okolo nás.
Častice antihmoty majú opačný [[elektrický náboj]] než častice hmoty, pričom [[hmotnosť]] a [[spin (fyzika)|spin]] sú rovnaké. Vplyv napr. [[gravitácia|gravitácie]] je rovnaký ako u bežnej hmoty. Hmotu aj antihmotu radíme k [[žiarivá hmota|žiarivej hmote]], pretože je schopná vyžarovať (aj odrážať) [[elektromagnetické žiarenie]]. Pri stretnutí [[hmota|hmoty]] s antihmotou sa môžu nastať dve rôzne udalosti. Môže dôjsť k [[pružný rozptyl|pružnému (elektrickému) rozptylu]], pri ktorom sa obe častice rozptýlia rôznymi smermi. V druhom prípade dôjde k [[nepružný rozptyl|nepružnému rozptylu]]: Vzniká častica zvaná [[mezón]]. Táto častica je veľmi nestabilná a existuje len zlomok sekundy, kým nedôjde k [[anihilácia|anihilácii]]. Anihilácia je proces, pri ktorom obe formy [[hmota|hmoty]] zaniknú a premenia sa na iné formy [[energia|energie]] ([[častice poľa]], typicky napr. [[fotón]]y) v súlade s rovnicou ''[[Einsteinov vzťah|E = mc²]]'', alebo vzniknú častice hmoty a antihmoty identické s pôvodným párom.
== Vznik ==▼
▲== Vznik a výskyt ==
Antičastice vznikajú v prírode bežne materializáciou z [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]]. Majú však spravidla krátku životnosť, lebo rýchle anihilujú s okolitou hmotou vesmíru. '''Hviezdy, galaxie, ani iné objekty tvorené antihmotou neboli pozorované.''' Anihilácia hmoty s antihmotou sa považuje za jednu z možných príčin vzniku [[záblesk gama žiarenia|zábleskov gama žiarenia]] (GRB). V počiatočných štádiách [[Veľký tresk|Veľkého tresku]] vznikali veľké množstvá hmoty a antihmoty. Všetka vzniknutá antihmota však anihilovala s väčšou časťou hmoty. Vedci dodnes nevedia presne vysvetliť, prečo nastala nesymetria vo vzniknutých množstvách hmoty a antihmoty a prečo prevážila hmota. Vďaka tejto nesymetrii sa vo vesmíre nachádza hmota.
Detekcia antihmoty je ťažká, nakoľko sa na prvý pohľad v ničom neodlišuje od koinohmoty. Je možné pozorovať ju len v prípade, že anihiluje s okolitou hmotou a to na základe anihilačných gama čiar (0,5 [[Elektrónvolt|MeV]] pri anihilácii elektrónu a pozitrónu, 938 MeV pri anihilácii protónu a antiprotónu). Teoreticky je možné identifikovať aj neanihilujúcu antihmotu na základe [[elektromagnetické spektrum|spektra]] jej žiarenia, to však zatiaľ zostáva nad našimi pozorovacími možnosťami.
Antihmotu možno vyrobiť aj umelo v [[Urýchľovač častíc|urýchľovačoch častíc]], ide však o energeticky veľmi náročný proces. V urýchľovači [[CERN]] v [[Ženeva|Ženeve]] a vo [[Fermiho laboratórium|Fermiho laboratóriu]] v [[Chicago|Chicagu]] sa podarilo z antičastíc vytvoriť atómy antivodíka. V ich jadrách sú záporné antiprotóny, ktoré obiehajú kladné pozitróny.
== Význam ==
Nakoľko je antihmota najsilnejším známym zdrojom energie, uvoľňuje [[energia|energiu]] so stopercentnou [[účinnosť]]ou ([[jadrové štiepenie]] je účinné iba na 1,5 %).{{chýba citácia}} Antihmota nespôsobuje znečistenie ani [[rádioaktívne žiarenie|radiáciu]] a jedna jej kvapka by mohla zásobovať [[New York (mesto)|New York]] [[energia|energiou]] celý [[deň]].{{chýba citácia}}
V súčasnosti sú možnosti využitia antihmoty veľmi malé. Jej umelá produkcia je energeticky veľmi náročná a neefektívna. Využíva sa pri nej zrážka častíc s vysokou energiou. Pri produkcii antiprotónov sa využívajú urýchľovače protónov, ktoré urýchlia protóny na rýchlosti blízke [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] a tieto urýchlené protóny dopadajú na terče z ťažkých jadier, pričom okrem množstva iných častíc vznikajú páry hmoty a antihmoty. Na vznik jedného antiprotónu takouto metódou je však potrebných 10<sup>5</sup> protónov. Na produkciu jedného gramu antihmoty je potrebné dodať energiu 1,16x10<sup>21</sup> J/g, preto sa v súčasnosti touto metódou ročne produkuje iba približne 10 nanogramov antihmoty.<ref>{{Citácia periodika |meno=Vladimír |priezvisko=Wagner |rok=2008 |titul=Jaderné zdroje pro vesmírnou kolonizaci |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=4 |strany=25}}</ref>
== Skladovanie ==
Keďže všetka antihmota na [[Zem]]i okamžite reaguje s hmotou, je potrebné držať tieto záporne nabité častice vo [[vákuum|vákuu]], aby nedošlo k žiadnemu [[kontakt]]u s iným [[materiál]]om vrátane [[vzduch]]u. Ak dôjde ku kontaktu, nastáva anihilácia. Keďže na antihmotu tiež pôsobí [[gravitácia]] a prirodzene klesá ku dnu akejkoľvek nádoby, ani úplne uzavretá vákuovaná nádoba nie je riešenie na jej uskladnenie. V súčasnosti sa elektricky nabité častice antihmoty udržujú mimo dosah hmoty v tzv. magnetickej pasci. Antihmota v magnetickej pasci však môže mať hustotu len po určité hraničné hodnoty, preto je to neefektívne využitie priestoru.
Na uskladnenie antihmoty sa môže využiť aj [[Penningova pasca]], vákuová nádoba, ktorá drží častice v kmitavom pohybe radiálne pomocou [[magnetické pole|magnetického poľa]] a axiálne pomocou [[elektrické pole|elektrického poľa]] a tým zabraňujú kontaktom s nádobou. Na umiestnenie do tohto zariadenia je však potrebné antiprotóny ochladiť na veľmi nízku teplotu. Prítomnosť a vlastnosti antihmoty v nej je možné zisťovať pomocou [[laser]]a.{{chýba citácia}}
Magnetické pasce aj Penningova pasce umožňujú skladovať len elektricky nabité častice antihmoty. Výroba a skladovanie neutrálnych častíc, atómov antivodíka, je ešte zložitejšia. Na druhej strane je výhoda neutrálneho antivodíka v tom, že by ho bolo možné skladovať pri menšom objeme a väčšej hustote.
== Referencie ==
{{reflist}}
[[ar:مادة مضادة]]
▲[[Kategória:Fizyka]]
[[az:Antimaddə]]
[[bg:Антиматерия]]
[[bn:প্রতিপদার্থ]]
[[bs:Antimaterija]]
[[ca:Antimatèria]]
[[cs:Antihmota]]
[[cy:Gwrthfater]]
[[da:Antistof (fysik)]]
[[de:Antimaterie]]
[[el:Αντιύλη]]
[[en:Antimatter]]
[[eo:Kontraŭmaterio]]
[[es:Antimateria]]
[[et:Antiaine]]
[[fa:پادماده]]
[[fi:Antimateria]]
[[fr:Antimatière]]
[[gl:Antimateria]]
[[he:אנטי-חומר]]
[[hi:एंटीमैटर]]
[[hr:Antimaterija]]
[[hu:Antianyag]]
[[id:Antimateri]]
[[is:Andefni]]
[[it:Antimateria]]
[[ja:反物質]]
[[kn:ಪ್ರತಿದ್ರವ್ಯ]]
[[ko:반물질]]
[[lt:Antimedžiaga]]
[[lv:Antiviela]]
[[ms:Antijirim]]
[[nl:Antimaterie]]
[[no:Antimaterie]]
[[oc:Antimatèria]]
[[pl:Antymateria]]
[[pt:Antimatéria]]
[[ro:Antimaterie]]
[[ru:Антивещество]]
[[sh:Antimaterija]]
[[simple:Antimatter]]
[[sl:Antimaterija]]
[[sq:Kundërlënda]]
[[sr:Антиматерија]]
[[su:Antimatéri]]
[[sv:Antimateria]]
[[th:ปฏิสสาร]]
[[tr:Antimadde]]
[[uk:Антиматерія]]
[[ur:ضد مادہ]]
[[vi:Phản vật chất]]
[[zh:反物质]]
|