Verzia z 08:45, 10. október 2010 upraviť 78.99.188.164 (diskusia) →‎Haploid ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:43, 30. november 2010 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 666 editací doplnenie Ďalšia úprava →
Riadok 3: == Diploid == Každý [[eukaryot]]ický biologický druh je má v jadre bunky charakteristický počet chromozómov. V nepohlavných bunkách sú to zvyčajne dve sady, z každého [[autozóm]]u po jednom páre. Takáto bunka sa nazýva ''diploidná'' (2'''n'''). == Haploid == Bunky, v ktorých sa nachádza práve jedna sada chromozómov (z každého jeden) sa nazývajú ''haploidné'' ('''n'''). Haploidné bunky vznikajú z diploidných procesom zvaným [[meióza]]. Haploidné sú najčastejšie pohlavné bunky ([[gaméta\|gaméty]]). Pri spájaní [[spermia\|spermie]] ('''n''') a [[vajíčko (bunka)\|vajíčka]] ('''n''') vzniká opäť diploidná [[~~zygóta~~zygota]] (2'''n'''). == Haplodiploid == Riadok 21: Bunka (alebo organizmus), ktorá obsahuje nenormálny, respektíve neceločíselný počet sád chromozómov sa nazýva ''aneuploid''. Opakom je ''euploid'' - bunka, ktorá obsahuje správny, celočíselný počet sád chromozómov. ~~Príkladom~~Najčastejším príkladom aneuploidie u človeka je [[trizómia]] 21. chromozómu ~~u človeka~~ (chromozóm č. 21 nie je v jadre prítomný vo dvoch, ale v troch kópiách). Ploidia takejto bunky je 2'''n''' + 1. Dôsledkom takejto trizómie je ochorenie zvané [[Downov syndróm]]. Ďalšie možné aneuploidie zlúčiteľné so životom sú trizómia 18. chromozómu ([[Edwardsov syndróm]]) a trizómia 13. chromozómu ([[Patauvov syndróm]]). Trizomie iných autozómov nie sú u človeka zlúčiteľné so životom. Riziko aneuploidií u človeka stúpa s rastúcim vekom matky. Je to preto, že dokončenie meiotického delenia prebieha až po [[ovulácia\|ovulácii]] vajíčka. Čím dlhší čas uplynul od vzniku vajíčka po jeho ovuláciu, tým väčšiemu množstvu nepriaznivých vplyvov bolo vajíčko vystavené a tým väčšia šanca je na nerovnomernú distribúciu chromozómov. == Pozri aj ==

Ploidia: Rozdiel medzi revíziami