Ploidia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 707 bajtov ,  pred 10 rokmi
doplnenie
(doplnenie)
 
== Diploid ==
Každý [[eukaryot]]ický biologický druh je má v jadre bunky charakteristický počet chromozómov. V nepohlavných bunkách sú to zvyčajne dve sady, z každého [[autozóm]]u po jednom páre. Takáto bunka sa nazýva ''diploidná'' (2'''n''').
 
== Haploid ==
Bunky, v ktorých sa nachádza práve jedna sada chromozómov (z každého jeden) sa nazývajú ''haploidné'' ('''n'''). Haploidné bunky vznikajú z diploidných procesom zvaným [[meióza]].
 
Haploidné sú najčastejšie pohlavné bunky ([[gaméta|gaméty]]). Pri spájaní [[spermia|spermie]] ('''n''') a [[vajíčko (bunka)|vajíčka]] ('''n''') vzniká opäť diploidná [[zygótazygota]] (2'''n''').
 
== Haplodiploid ==
Bunka (alebo organizmus), ktorá obsahuje nenormálny, respektíve neceločíselný počet sád chromozómov sa nazýva ''aneuploid''. Opakom je ''euploid'' - bunka, ktorá obsahuje správny, celočíselný počet sád chromozómov.
 
PríkladomNajčastejším príkladom aneuploidie u človeka je [[trizómia]] 21. chromozómu u človeka (chromozóm č. 21 nie je v jadre prítomný vo dvoch, ale v troch kópiách). Ploidia takejto bunky je 2'''n''' + 1. Dôsledkom takejto trizómie je ochorenie zvané [[Downov syndróm]]. Ďalšie možné aneuploidie zlúčiteľné so životom sú trizómia 18. chromozómu ([[Edwardsov syndróm]]) a trizómia 13. chromozómu ([[Patauvov syndróm]]). Trizomie iných autozómov nie sú u človeka zlúčiteľné so životom.
 
Riziko aneuploidií u človeka stúpa s rastúcim vekom matky. Je to preto, že dokončenie meiotického delenia prebieha až po [[ovulácia|ovulácii]] vajíčka. Čím dlhší čas uplynul od vzniku vajíčka po jeho ovuláciu, tým väčšiemu množstvu nepriaznivých vplyvov bolo vajíčko vystavené a tým väčšia šanca je na nerovnomernú distribúciu chromozómov.
 
== Pozri aj ==
12 755

úprav