Verzia z 07:15, 16. november 2010 upraviť 158.195.119.69 (diskusia) →‎Dôvody rozpadu rímskej ríše: / odstránenie najväčších chýb ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:08, 1. december 2010 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací d d Ďalšia úprava →
Riadok 102: Po Diokleciánovom odchode došlo k bojom o trón, z ktorých víťazne vyšiel [[Konštantín Veľký]] ([[306]]/[[324]] - [[337]]). Tento znovu zjednotil ríšu pod jedným cisárom a roku [[313]] (ešte počas bojov o trón) tzv. [[Milánsky edikt\|Milánskym ediktom]] povolil kresťanstvo, ktoré sa potom neskôr, v roku [[380]], stalo štátnym náboženstvom. Novým hlavným mestom sa stal [[Konštantínopol]] (dnes:[[Istanbul]]). Po Konštantínovej smrti sa ríša rozdelila medzi jeho troch synov (Východ; Afrika a Itália a [[Ilýria]]; Západ). Po konfliktoch sa napokon jeden z nich, [[~~Constantius~~Konstantius II.]], stal pánom celej ríše ([[350]]-[[361]]). Po ňom nasledoval [[Julianus Apostata]] ([[361]]-[[363]]), ktorý začal vojnu s Peržanmi a usiloval o návrat k tradičnému náboženstvu, ktoré upadalo. Peržanov dokázal poraziť, no jeho nástupca [[Jovianus]] ([[363]]-[[364]]) vojnu s Peržanmi ukončil, a aby sa mohol sústrediť na boj na západe, odstúpil Peržanom časť Mezopotámie, [[Arménsko]] a iné územia a ukončil uctievanie starého náboženstva. Po jeho smrti bol povolaný na trón [[Valentinianus I.\|Valentinianus]] ([[364]]-[[375]]), ktorý si hneď zvolil za spoluvládcu brata [[Valens]]a ([[364]]-[[378]]) vládnuceho a bojujúceho na východe. Valentianus bojoval s Germánmi a v Británii. Roku [[375]] na výprave proti [[Kvádi\|Kvádom]], ktorá sa skončila podpísaním mieru, pod jeho vedením Rimania posledný raz vstúpili na územie [[Slovensko\|Slovenska]]. [[17. november\|17. novembra]] [[375]] na tejto výprave cisár zomrel pri [[Komárno\|Komárne]]. Zomrel práve vo chvíli, keď na východe vpadli do Európy [[Huni]] a začali tlačiť na germánske kmene, čím vyvolali [[Sťahovanie národov]] a úplne zmenili chod celých ľudských dejín. Nástupcom Valentiniána na západe sa stal [[Gratianus]] ([[375]]-[[383]], už od roku [[367]] Valentiniánov spoluvládca), ktorému sa podarilo stabilizovať hranicu na [[Rýn]]e (až do roku [[406]]) a ktorého vojsko donútilo prijať za spolucisára na západe [[Valentinianus II.\|Valentiniana II.]] ([[375]]-[[392]]). Cisár Valens na východe zatiaľ bojoval s Peržanmi a [[Góti\|Gótmi]] a neprozreteľne roku [[376]] [[Vizigóti\|Vizigótom]] dovolil usadiť sa na území ríše. Rimania ich však vydierali prehnanými cenami a Vizigóti sa vzbúrili. Roku [[378]] zomrel v pri [[Adrianopol]]e v boji s Vizigótmi. V tejto bitke padla elita rímskej armády, ktorá sa už nikdy nevspamätala. Vizigóti sa nato rozptýlili po celom [[Balkánsky polostrov\|Balkánskom polostrove]]. [[Ostrogóti]] sa zas usadili v [[Panónia\|Panónii]] (dnešné západné [[Maďarsko]]). Gratianus menoval novým spoluvládcom na východe cisára [[Theodosius\|Theodosia]] ([[379]]-[[395]]). Tento Gótov porazil a ich začal hromadne usadzovať ako spojencov Ríma v hraničných oblastiach ríše, čo postupne viedlo ku germanizácii rímskeho vojska i vedúcich osobností ríše. Roku [[380]] povýšil kresťanstvo z Ríma za povinné náboženstvo všetkých občanov a prvýkrát zákonom definoval pojem [[katolicizmus\|katolícky]]. V roku 392 vydal edikt, v ktorom zakázal akékoľvek prejavy pohanstva. Nasledovalo krvavé prenasledovanie iných vyznaní a náboženská občianska vojna na východe. „Pohanské“ grécke [[Olympijské hry]] sa posledný krát konali roku [[393]], [[Delfy\|delfská]] veštiareň bola zničená. Theodosius sa po vzburách na západe - a z toho vyplývajúcej smrti Gratiana ([[383]]) a Valentiniana II. ([[392]]) a krátkej vláde [[Eugenius\|Eugenia]] ([[392]]-[[394]]) na západe - na päť mesiacov stal jediným vládcom celej Rímskej ríše ([[394]] - [[395]]).

Staroveký Rím: Rozdiel medzi revíziami