Trenčín: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 15 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
== História ==
{{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}}
Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril [[Trenčín]] od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy.
 
Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností - [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho adoptovaného syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]].
V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand Habsburský|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili.
[[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika.]]
Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci HamryHámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[mor]], ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.
 
V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa [[Trenčín]] stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Považská železnica|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala [[Trenčín]]. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] - [[Galanta]], a tak mal [[Trenčín]] priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] - [[Vlára]] - [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]]. <ref>LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 - 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129-191</ref> Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]]. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko–slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.
 
Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine.
42 959

úprav