Bavlna: Rozdiel medzi revíziami

[[ImageSúbor:Feld mit reifer Baumwolle.jpeg|thumb|Bavlna]]

'''Bavlna''' je najdôležitejšia zo všetkých plodín pestovaných na výrobu [[textil]]ného vlákna. Vlákna sa získavajú z plodov kríka [[Bavlník|bavlníku]].

V [[Európa|Európe]] bola bavlna neznáma až do neskorého [[stredovek]]u. V období [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] sa bavlna stala vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam dôležitou pre textilný priemysel a koncom [[19. storočie|19. storočia]] predstavovala približne 80 % objemu všetkých textilných materiálov. V dnešnej dobe si bavlna síce udržiava svoje postavenie ako najvýznamnejší zdroj prírodného vlákna, ale jej význam bol do značnej miery zmenšený syntetickými vláknami. Na dnešnej produkcii textílií sa bavlna podieľa zhruba 40 %.

Pestovanie bavlny bolo jednou z hlavných ekonomických aktivít prvých kolonistov v Novom svete. Prvé zmienky o pestovaní bavlny sú z roku [[1556]] od kedy bola pestovaná na [[Florida|Floride]] a z roku [[1607]] od kedy bola pestovaná vo [[Virgínia|Virgínii]]. Skutočným bodom, kedy sa z bavlny stal najdôležitejší zdroj textilného vlákna bola priemyselná revolúcia v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]]. V 30-tych rokoch 18. storočia boli po prvý krát v [[Anglicko|Anglicku]] použité na výrobu bavlnenej priadze spriadacie stroje, ktoré boli čoskoro nato poháňané ďalším vynálezom - [[Wattov parný stroj|Wattovým parným strojom]]. V roku [[1764]] bol v [[Blackburn]]e v severozápadnom Anglicku vynájdený stroj na spriadanie priadze Spinning Jenny, ktorý ďalej zvýšil efektivitu spracovania bavlny.

Brzdou celého procesu bolo naďalej zdĺhavé a pracné ručné odstraňovanie semienok zo surovej bavlny. Jeden robotník bol spravidla schopný prečistiť iba 1 [[libra|libru]] surovej bavlny denne. V roku [[1793]] vynašiel [[Massachusetts]]ký rodák [[Eli Whitney]] jednoduchý stroj na čistenie surovej bavlny a odstraňovanie semienok (''Cotton gin''). Zdroje amerického patentového úradu síce naznačujú, že prvý takýto stroj bol zostrojený o dva roky skôr [[Noah Homes|Noahom Homesom]], ale aj napriek tomu je dnes väčšinou označovaný ako vynálezca práve Whitney. Cotton gin umožnil spracovávať 50 až 100 krát väčšie množstvo bavlny v prípade ručne poháňaného stroja. Ešte oveľa efektívnejšie boli stroje poháňané koňmi alebo neskôr parným strojom. Tým bola odstránená najväčšia prekážka priemyselného využitia bavlny. Za dva roky od vynálezu cotton ginu vzrástla produkcia bavlny v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] 33 krát (z 0,18 milióna libier na 6 miliónov) a do roku [[1810]] na 93 miliónov libier. Ekonomika celého Juhu bola od tejto doby založená na pestovaní bavlny. Potreba ohromného množstva lacnej pracovnej sily na rozsiahle bavlníkové plantáže bola vyriešená dovozom [[otrok]]ov z [[Afrika|Afriky]].

V roku [[2002]] sa podľa [http://apps.fao.org/faostat/collections?version=ext&hasbulk=0&subset=agriculture|FAO] FAO pestovala bavlna na 330 000 km² a jej svetová produkcia dosiahla 21 miliónov ton v hodnote asi 20 miliárd dolárov. Od začiatku 60-tych rokov sa tak produkcia viac ako zdvojnásobila a to vďaka zdvojnásobeniu priemerných výnosov z 305 kg/ha na dnešných 635 kg/ha. Najvýznamnejší pestovatelia bavlny sú uvedení v nasledovnej tabuľke.

Bavlna je veľmi vhodná plodina pre priemyselné strojové spracovanie. V prvých krokoch sú najprv odstránené semienka a nečistoty ako prírodné vosky a proteíny tak, aby ostala v podstate len čistá celulóza. Počas čistenia sa stráca len asi 10 % hmotnosti surovej bavlny.