Horatius: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: hy:Հորացիուս
Vegetator (diskusia | príspevky)
d d
Riadok 10:
 
'''Quintus Horatius Flaccus''' známy pod menom '''Horatius''' (* [[8. december]] [[65 pred Kr.]], [[Venusia]] – † [[27. november]] [[8 pred Kr.]], pochovaný v [[Rím]]e) bol rímsky [[básnik]] žijúci za vlády cisára Augusta.
 
Jeho životnou filozofiou bol umiernený [[epikureizmus]] (kontaminovaný so zásadami [[stoicizmus|stoicizmu]]), proklamujúci právo na nerušený súkromný život, drobné radosti a nezávislosť<ref>Slovník latinských spisovatelů. Praha, Odeon 1984.</ref>.
 
== Život ==
Horatius sa narodil v malom meste [[Venusia]] na hranici [[Apúlia|Apúlie]] a [[LukaniaLukánia|Lukánie]]. Jeho otcom bol prepustenec (Horatius sám ale už bol slobodný), ktorý vlastnil vo Venusii malú usadlosť. Neskôr sa presťahoval do [[Rím]]a, kde pracoval ako ''coactor'', prostredník pri aukciachaukciách. Napriek nízkemu postaveniu Horatius Starší na synovom vzdelaní nešetril. Najprv ho poslal do Ríma, kde Horatius študoval u gramatika [[Lucius Orbilius Pupillus|Orbilia]], neskôr do [[Atény|Atén]], kde sa mohol Horatius zdokonaľovať v gréčtine a [[filozofia|filozofii]].
 
Po zavraždení [[Gaius Iulius Caesar|Caesara]] (44 pred Kr.) zavládli v Grécku, ktoré sa stalo útočiskom Caesarových vrahov, rušné pomery. Mladý Horatius sa nechal zlákať sľubnou vojenskou kariérou a ideálom boja za republiku a vstúpil do vojska proticaesarovských [[optimát]]ov v hodnosti [[tribún|vojenského tribúna]]. V tejto hodnosti bojoval aj v [[bitka pri Filipách|bitke pri Filipách]] (42 pred Kr.), kde boli republikánske sily porazené. Do Itálie sa mohol vrátiť až po vyhlásení všeobecnej amnestie nasledujúceho roku, to ale nezabránilo tomu, aby jeho majetok nebol skonfiškovaný. Sám Horatius neskôr poznamená, že v tomto období trel nesmiernu biedu. Aby sa uživil, zamestnal sa ako [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestororský]] pisár (''scriba quaestorius''). V tomto období tiež začal písať prvé verše.
 
Približne okolov roku 38 pred Kr. sa dostal Horatius do okruhu umelcov združených okolo vplyvného patróna a blízkeho [[Augustus|Augustovho]] priateľa [[Maecenas|Maecenata]]. Maecenatovi ho predstavili básnici [[Vergílius]] a [[Lucius Varius Rufus]]. Až do svojej smrti tvoril diela v tomto krúžku.
 
Roku 33 pred Kr. obdaroval Horatia Maecenas statkom v [[Tibur]]e (dnes [[Tivoli]]). Sem sa básnik utiahol a ďalej tvoril. Hoci jeho literárna tvorba bola spojená s [[Augustus|Augustovou]] osobou a Horatius bol cisárovým blízkym priateľom, ich vzťah nebol založený na básnikovej poplatnosti mocnému Augustovi. Keď napríklad Augustus Horatia požiadal, aby zložil verše na jeho počesť, básnik to rázne odmietol.
Řádek 38 ⟶ 40:
 
K Listom býva niekedy pripájaný ešte jeden list, ''Ad Pisones'' (Pisonom), ktorý je známejší ako „Ars poetica“ (O básnickom umení). Pravdepodobne bol napísaný roku 13 pred Kr. Ide o literárno-teoretické dielo pojednávajúce o básnictve, jeden zo základných prameňov teórie rímskej poézie.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Literatúra ==