Ján Silván: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia: kancionál, žalmické parafrázy
aktualizácia: vlastné duchovné piesne
Riadok 28:
Silván bol prvým slovenským literárnym autorom, ktorý sa rozhodol pre aktuálne básnické spracovanie ucelenej časti [[kniha žalmov|žaltára]] (po ňom napr. [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]]).<ref name=KAKOSOVA /> Prvých sedem piesní sú parafrázy kajúcich [[biblia|biblických]] [[žalm]]ov, za ktorými nasledujú ešte parafrázy na dva žalmy. Druhé vydanie je rozšírené o 8 piesní a parafráz.
 
Silván zo žalmického dvojveršia, funkčne parafrázujúc, vytvára piesňové štvorveršie.<ref name=KAKOSOVA /> K piesňam a parafrázam na žalmy pripája populárnu melódiu z jednoduchej historickej, ľudovej i poloľudovej piesne alebo majú svoju individuálnu melódiu, ktorú uvádza pod textom v notovom zápise. Tým síce zbavil text a melódiu piesne jej sakrálnej výnimočnosti, jeho piesne však vďaka tomu miestami „udierajú na charakteristický prostonárodný tón“,<ref name=VLCEK /> umožňuje mu to spopularizovať ich a urobiť ľahko zapamätateľnými, a žalmický text tak navyše približuje k bezprostrednejšej citovosti a prežívaniu. Lyrický subjekt sa v parafrázach žalmov javí ako hriešny, slabý, biedny a bezmocný vo svojej pokore a nedokonalosti, z čoho vyplýva jeho pocit osamelosti.<ref name=KAKOSOVA /> „Už Blahoslav bol tej mienky o Silvánovi, že je viac básnikom svetským než cirkevným.“<ref name=KRCMERY />
 
=== Vlastné duchovné piesne ===
Pri zvolenom princípe melodiky Silván zotrváva aj v druhej časti koncionála, obsahujúcej jeho vlastné duchovné piesne výrazne subjektívneho, osobného charakteru, z ktorých niektoré majú už parametre osobnej individuálnej lyrickej výpovede o človeku, jeho vzťahu k viere, k Bohu, k svetu.<ref name=KAKOSOVA /> V nich Silván vyjadroval najskôr hriešnosť, pokoru, biednosť človeka, ale neskôr aj jeho vášne, utrpenie, slabosti a duševnú nespokojnosť, pritom však hlavnou myšlienkou jeho básní je boj s hriechom, vášňami a kajúcnosť.
 
Lyrický subjekt je v druhej časti kancionála oveľa individuálnejší, má svoje osobné vášne a hriechy, s ktorými sa musí vysporiadať len on sám. Je to pohľad človeka, ktorý pozná „pravé šťastie“, ale za cenu mnohých strát a prehier. Lyrický subjekt sa tak ocitá medzi abstraktným ideálom čistoty viery, absolútnej Božej Pravdy a nádeje na spásu v protiklade k zažívanej realite pozemského života.<ref name=KAKOSOVA /> Pre Silvána je jediným naozajstným prameňom šťastia a vnútornej vyrovnanosti – pokoja – viera v Boha a vo vykupiteľské Kristovo dielo.<ref name=FORDINALOVA /> V najlepších piesňach kancionála lyrický subjekt dospieva do pózy kajúcneho hriešnika, ktorý sa k pokore dostal len za cenu vybojovaného osobného zápasu so sebou samým a svojou hriešnosťou.<ref name=KAKOSOVA />
 
== Referencie ==