Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

d
[[FileSúbor:Peloponnese Middle Ages map-en.svg|thumb|right|250px|Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami.]]
[[FileSúbor:Arkadia idyll Peloponnese.jpg|thumb|250px|Príroda v kraji [[Arkádia]]]]
[[ImageSúbor:Monemvasia Ansicht.jpg|250px|thumb|right|Monemvasia]]
[[FileSúbor:Spartiates.JPG|250px|thumb|right|Sparťania v tradičných ľudových krojoch.]]
 
 
Povrch je prevažne hornatý, nachádzajú sa tu pohoria [[Tavgetos]], [[Erymanthos]], [[Chelmos]], [[Parnasos]] a [[Panachaiko oros]].
 
Hlavné mesto Peloponézu je [[Patra]], na severnom pobreží kraja [[Achája]]. Iné dôležité mestá sú [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]], [[Aigio]], [[Nafplio]], [[Korint|Korinthos]]hos, [[Sparti]], [[Megalopoli]], [[Krestena]], [[Pyrgos]], [[Mesini]] a [[Kalamata]]. Celý polostrov má približne 1 100 000 obyvateľov.
 
Peloponéz sa už od staroveku delí na [[Achája|Acháju]] (severné pobrežie), [[Elida|Elidu]] (západné pobrežie), [[Messinia|Messiniu]] (na juhozápade), [[Lakónia|Lakóniu]] (na juhovýchode), [[Argolis|Argolidu]] (na severovýchode) a [[Arkádia|Arkádiu]] (vo vnútrozemí).
 
Prví obyvatelia Peloponézu boli predgrécki meditereánsky kmeň [[Pelasgovia]] ([[Kári]], [[Lelegovia]]).
Prvý grécky kmeň ktorý obsadili Peloponéz, boli [[Achájci]] (Mykénčania), ktorí tu založili mestá [[Mykény]], [[Krokees]], [[Pylos]], [[Sparta]] a [[Tiryns]] (Tiryntha). Okolo roku [[1000 pred Kr.]], teda po zrútení [[Mykénska kultúra|mykénskej civilizácie]], polostrov obsadzujú grécke kmene [[Dóri|Dórov]], ktorí tu splynuli, alebo si podrobili pôvodné, achajské obyvateľstvo. [[Achájci]] sa utiahli predovšetkým do hornatej [[Arkádia|Arkádie]] a mnohí odišli na [[Cyprus]]. Najslávnejšími mestami Peloponézu počas klasického staroveku boli určite [[Sparta]], [[Korint]], [[Olympia]] a [[Epidauros]]. Neskôr bolo v [[Arkádia|Arkádií]] založené mesto [[Megalopoli|Megalopolis]]s. Oblasť potom získali [[Macedónci]] (síce Sparta si uchovala nezávislosť) a po nich [[Rimania]]. Mestá [[Sparta]] a [[Atény]] boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili [[Staroveký Rím|Rímu]]. Počas Grécko-rímskej vojny bol úplne zničený starý Korint, ktorý neskôr znovu postavil až [[Gaius Iulius Caesar]].
V 3. a 4. stor. Peloponéz vyplienili germánske kmene-[[Herulovia]] a [[Góti]], neskôr aj [[Huni]]. Od r. [[395]] n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše.
V [[6. storočie|6 stor. n. l.]] byzantskú hranicu na [[Dunaj]]i prelomili [[Slovania]], ktorí osídlili celý [[Balkán]] a prenikli aj do Grécka, odkiaľ sa dostali až na Peloponéz. Slovania sa tu usadili na severe a západe polostrova. Mnohí Gréci ušli do južnej [[Taliansko|Itálie]], na [[Sicília|Sicíliu]], mnohí sa skryli v peloponézskych vysočinách, alebo niektorí odišli na neďaleké ostrovy, medzi nimi aj Korinťania. Následne sa byzantskí cisári snažili o záchranu Grécka a tak podnikli viaceré výpravy. Najslávnejšia bola bitka pri meste [[Patra]], najvýznamnejšom byzantskom meste na Peloponéze. Slovania sa vzbúrili proti násilnému odvliekaniu a vyrabovali niektoré grécke dediny. Byzantská armáda na čele s cisárom Nikiforom však Slovanov porazila. Cisár potom väčšinu Slovanov presídlil do [[Anatólia|Anatólie]] a Grécko (hlavne Peloponéz) osídlil Grékmi z [[Anatólia|Anatólie]], [[Sicília|Sicílie]] a [[Calabria|Calabrie]] aby tak bolo grécke obyvateľstvo posilnené.
 
== Kultúra ==
[[FileSúbor:Tsamiko.jpg|200px|thumb|right|Tradičný tanec [[Tsamiko]]]]
[[Súbor:Pelopones ethnic.JPG|náhľad|Etnická mapa Peloponézu z r. 1890, fialová farba-[[Gréci|gréckohovoriace obyvateľstvo]], červená farba-[[Arvaniti]]]]
 
 
Tradičná Peloponézska kultúra sa dá označiť ako vidiecka s bohatou kultúrou. Mnohé tradície tu pretrvávajú už od starovekých čias. Peloponézania (Moraites) majú veľmi radi hudbu a tance, ľudový nástroj je klarina (klarinet), ktorá nahradila pôvodné ľudové grécke nástroje ''flojera'' a ''zurna''. Piesne sú typické, v orientálnom tóne. Známe tance sú Tsamiko a Tsakonikos, ktorý tancujú [[Cakóni]]. Tento tanec sa vyvynul zo starovekého spartského bojového tanca. Tancuje sa aj tanec ''syrtos'', o ktorom je prvá zmienka už v 1. stor. Staroveký pôvod má tiež tanec ''Kalamatianos'' z mesta [[Kalamata]]. Peloponézania si ctia prírodu a staré tradície, preto tu stále môžeme vidieť silné pohanské tradície, ako uctievanie stromu platana, ktorý nesmie chýbať v strede dediny. Starodávne tradície môžeme vidieť aj vo veľkonočných slávnostiach. Práve mesto Tripoli je v Grécku najslávnejšie pre svoju veľkonočnú slávnosť. Peloponézania dorábajú kvalitné [[Grécke víno|grécke víno]], najznámejšie pochádza z oblasti [[Nemea]] a [[Mandinia]]. Polostrov je typycký aj pestovaním pomarančov a olív.
Moderní Peloponézania sú potomkovia rôznych starogréckych kmeňov a [[Pelasgovia|Pelasgov]] a Grékov, ktorí sem prišli medzi 7.-9. stor. hlavne zo [[Sicília|Sicílie]] a [[Calábria|Calábrie]]. Týto ďalej vstrebali zbytok slovanského obyvateľstva a talianskych kolonistov. Na Peloponéze nájdeme aj [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí si udržiavajú svoje tradície a tiež [[Cakóni|Cakónskych Grékov]], ktorí hovoria špecifickým dórskym dialektom a jedná sa o potomkov starovekých Sparťanov. Od Sparťanov-Lakedaimónčanov odvodzujú pôvod aj [[Manioti]]-Gréci z polostrova [[Mani]], ktorí sú charakterizovaní svojou divokosťou a tým, že si uhájili nezávislosť počas tureckej nadvlády.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Peloponnese}}
 
{{Grécko}}
 
[[Kategória:Regióny Grécka]]
[[Kategória:Polostrovy Grécka]]
[[Kategória:Polostrovy Európy]]
[[it:Peloponneso]]
[[ja:ペロポネソス半島]]
[[ka:პელოპონესის ნახევარკუნძული]]
[[ko:펠로폰네소스 반도]]
[[la:Peloponnesus]]
118 211

úprav