Ján Silván: Rozdiel medzi revíziami

Ján Silván narodil sa roku 1493 v Borovej pri Trnave. Pochádzal z poddanskej rodiny, záznam v matrike [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]], kde sa zapísal roku [[1516]] ako Johannes Silvanus de Merica,<ref name=ROZHLAS>Silván, Ján. Autor na dnes. In: ''Slovenský rozhlas.''</ref> však svedčí o jeho vyššom vzdelaní.<ref name=FORDINALOVA /> Na Silvánov slovenský pôvod jasne ukazuje aj jeho prímenie „natione Pannonius“.<ref name=KRCMERY> KRČMÉRY, Š: ''Dejiny literatúry slovenskej I''. IV. Šesnáste stoletie. Poézia XVI. stoletia. Jan Silván a ostatní pevci stoletia, 1976.</ref> O jeho ďalších životných osudoch sa zachovalo málo dokumentov, aj tie však nasvedčujú, že Silvánove životné peripetie boli základným impulzom jeho tvorby a že tieto prudké zmeny súviseli s jeho konfesionálnou orientáciou na Jednotu bratskú,<ref name=FORDINALOVA /> orientovanú zwingliánsky.<ref name=SMATLAK>ŠMATLÁK, S.: ''Dejiny slovenskej literatúry 1,'' 2002.</ref> Viedenská univerzita bola v čase, keď na nej študoval, poznamenaná myšlienkami jedného z popredných predstaviteľov [[reformácia|reformácie]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] [[Ulrich Zwingli|Ulricha Zwingliho]] a zrejme i toto prostredie predurčilo Silvána v tom,<ref name=ROZHLAS /> že po roku [[1527]] pôsobil ako [[anabaptizmus|anabaptistický]] – novokrstenecký kazateľ v [[Ivancice|Ivančiciach]] na [[Morava (región)|Morave]].<ref name=KAKOSOVA /> V tom čase vyšlo totiž nariadenie [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda Habsburského]] o zákaze pôsobenia anabaptistov a zwingliánov v [[Uhorsko|Uhorsku]] a veľká časť ich prívržencov sa usadila práve na Morave.<ref name=ROZHLAS /> Najväčšie osobné (fyzické aj psychické) problémy Silván zrejme prežíval (súdiac podľa jeho [[poézia|poézie]]) v čase postupného zbližovania sa jednotlivých reformačných prúdov s najsilnejšou – [[luteranizmus|luterskou]] reformačnou vlnou, ktoré nekompromisne odmietal (tzv. [[Wittenberg|wittenberská]] konkordia medzi zwingliánmi a [[luterán]]mi z roku [[1536]]<ref name=SMATLAK />). Tým voči sebe vyvolal také nepriateľstvo, že začiatkom [[40. roky 16. storočia|40. rokov 16. storočia]] údajne musel ujsť z Moravy na [[Slovensko]],<ref name=FORDINALOVA /> kde sa pravdepodobne ukrýval v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]].<ref name=KAKOSOVA /> Avšak tu tiež bol prenasledovaný, preto sa čoskoro vrátil do [[Čechy|Čiech]].<ref name=FORDINALOVA /> Po roku 1536 bol pisárom v službách Jána Popela z Lobkovíc v [[Praha|Prahe]] a v rokoch [[1539]] – [[1550]] na jeho panstve v [[Horšovský Týn|Horšovskom Týne]].<ref name=KAKOSOVA /> Keďže tento významný šľachtic a humanistický vzdelanec<ref name=ROZHLAS /> bol známy nepriateľským postojom k [[reformácia|reformácii]], je pravdepodobné, že aj Silván sa vrátil ku [[katolícka cirkev|katolíckej]] [[viera (náboženstvo)|viere]].<ref name=FORDINALOVA /> V čase pôsobenia v Horšovskom Týne vo funkcii pisára mu pri požiari mesta zahynula manželka s dvoma deťmi.<ref name=FORDINALOVA /> Tam a v blízkych Domažliciach od začiatku [[50. roky 16. storočia|50. rokov]], najmä po druhej výnosnej ženbe, hospodáril na rozsiahlych majetkoch. Po roku [[1565]] žil v [[Domažlice|Domažliciach]], kde patril medzi vznešených mešťanov, mal dom na námestí a v roku [[1572]] sa tam stal členom mestskej rady<ref name=KAKOSOVA /> – [[konšel]]om.