Wikipédia

Londýnske metro: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Norway.today (diskusia | príspevky)
2 627 editací
dBez shrnutí editace
Norway.today (diskusia | príspevky)
2 627 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
[[Súbor:Underground.svg|thumb|300px|Logo Londýnskeho metra.]]
 
'''Londýnske metro''' ([[angličtina|angl.]] '''London Underground''', v hovorovej reči '''the Tube''') je najstarší podzemný dopravný systém na svete. Prvý podzemný úsek bol odovzdaný do prevádzky už v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], konkrétne v roku [[1863]].<ref name="TfL:Key Facts">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1608.aspx |title=Key Facts |accessdate= 2013. júladecembra 20072010 |publisher= Transport for London}} {{eng icon}}</ref> V súčasnosti má 11 liniek, metro obsluhuje 275 staníc a vyše 334 kilometrov liniek.<ref name="TfL:Key Facts"/> Počas jedného dňa Londýnske metro prepraví 3,4 milióna cestujúcich.<ref name="TfL:One Billion">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/4770.aspxhtml |title=„Tube carries one billion passengers for first time“ |accessdate= 2013. júladecembra 2007 |publisher= Transport for London}} {{eng icon}}</ref>
 
Od roku [[2003]] je londýnske metro súčasťou organizácie [[Transport for London]] (TfL), ktorá zabezpečuje aj [[Londýnska autobusová doprava|autobusovú dopravu]].
Riadok 13:
 
=== Prvé kroky podzemnej dráhy ===
Prvé vlaky začali premávať [[10. január]]a [[1863]] na [[Metropolitan Railway]] (Metropolitná železnica) medzi stanicami [[Paddington (stanica metra)|Paddington]] a [[Farringdon (stanica metra)|Farringdon]], ktorej väčšia časť je dnes súčasťou [[Hammersmith & City Line]].<ref name="TfL:History">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1604.aspx |title=History |accessdate= 2013. júladecembra 20072010 |publisher= Transport for London}} {{eng icon}}</ref> V prvý deň prevádzky prepravila dráha 40&nbsp;000 cestujúcich a vlaky jazdili v intervaloch 10 minút. O necelé dve dekády, v roku [[1880]], prepravilo londýnske metro už 40 miliónov pasažierov ročne. Postupne sa začalo s budovaním ďalších trás a v roku [[1884]] bola dokončená [[Circle Line]].
 
Vtedajšie vlaky jazdili na parný pohon, čo vyžadovalo existenciu dômyselného systému ventilácie. S nastupujúcou elektrifikáciou železníc sa mohla dráha umiestniť hlbšie do podzemia (tzv. „deep level lines“) oproti pôvodným podpovrchovým linkám. Prvá takáto trasa – [[City & South London Railway]], dnes súčasť trasy [[Northern Line]] bola uvedená do prevádzky v roku [[1890]].
Riadok 53:
Znárodnenie železníc bolo nevyhnutnosťou, ale do istej miery aj ideologickým krokom. Železničné spoločnosti zápasili s vojnovou ekonomikou počas prvej svetovej vojny a na konci druhej boli na pokraji [[bankrot]]u. Znárodnenie bolo najjednoduchším spôsobom ako v krátkej dobe zachrániť železnice a poskytnúť peniaze na opravy vojnových škôd. BTC nevyhnutne uprednostnila rekonštrukciu železničných tratí a údržbu podzemnej železnice a nedokončené časti tzv. [[New Works Programme]] boli postupné zastavené alebo odložené.
 
Napriek tomu, BTC autorizovala dokončenie elektrifikácie železníc, v snahe vymeniť zvyšné parné lokomotívy, ktoré boli stále v prevádzke na niektorých častiach železničnej siete. Táto etapa programu bola dokončená s elektrifikáciou [[Metropolitan Line]] do stanice [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] v roku [[1960]]. Parné lokomotívy boli z prevádzky metra definitívne vyradené [[9. september|9. septembra]] [[1961]], keď [[British Railways]] prevzali časť trate Metropolitan Line medzi [[Amersham (stanica metra)|Amershamom]] and [[Aylesbury]]. Posledná nákladná parná lokomotíva bola vyradená z prevádzky roku [[1971]].<ref name="ReferenceA"/>
 
V roku [[1963]], LTE nahradila [[London Transport Board]], priamo zodpovedajúca ministerstvu dopravy.
Riadok 75:
Prognózy pre LRT boli dobré. Oliver Green, kurátor [[London's Transport Museum|Londýnskeho múzea dopravy]], v roku [[1987]] napísal:
 
:"London Underground Ltd vo svojej prvej výročnej správe oznámilo skotučonosť, že metro využíva viac cestujúcich ako kedykoľvek predtým. Počas rokov [[1985]]-[[1986|86]] metro prepravilo spolu 762 miliónov cestujúcich – o vyše 42 miliónov viac od svojho posledného rekordu v roku [[1948]]. Súčasne, náklady na prevádzku boli značne znížené novým systémom generálnych opráv a zavedením prevádzky s jedným vodičom (bez sprievodcov). Taktiež sa pracuje na konverzií predajní lístkov na staniciach a zavádzaní nového tarifného systému [...] taktiež sa začalo na skúšaní prototypov vlakov nasledujúcej generácie (1990). V roku [[1988]], londýnske metro oslávi svoje 125. výročie a budúcnosť vyzerá veľmi sľubne."<ref>Oliver Green, name=Illustrated History of the London Underground, str. 66</ref>
{{cite book |last=Green|first=Oliver|title=Illustrated History of the London Underground|year=1987|publisher=Ian Allan Publishing|pages=80|isbn=978-0711017207}}</ref>
 
Avšak znižovanie výdavkov sa nezaobišlo bez kritiky. [[18. november|18. novembra]] [[1987]], o 19.30 hod., zachvátil stanicu metra [[King's Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St. Pancras]] obrovský požiar, pri ktorom zahynulo dovedna 31 ľudí. Neskoršie vyšetrovanie preukázalo, že požiar začal v [[eskalátor]]ovej šachte pri nástupištiach [[Piccadilly Line]] a rozšíril sa až do staničnej haly a vchodov. Eskalátor, ktorý začal horieť patril medzi tie, ktoré boli postavené ešte pred druhou svetovou vojnou. Schody a bočnice boli čiastočne vyrobené z dreva, takže sa veľmi ľahko a rýchlo vznietili. Napriek tomu, že od februára 1985 bolo fajčenie v podpovrchových častiach metra zakázané po požiari v stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]], požiar najskôr spôsobil pasažier, ktorý odhodil horiacu zápalku, ktorá prepadla pomedzi schody eskalátora. Keďže eskalátor dlhšiu dobu nikto nevyčistil bola v ňom nahromadená masť a vláknité úlomky, ktoré následne začali horieť. Poslanec za túto oblasť, [[Frank Dobson]] MP, informoval parlament, že počet zamestnancov na najrušnejšej stanici v Londýne, bol znížený zo 16 na 10 a počet upratovačov bol znížený zo 14 na 2.<ref>{{cite news |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,966071-2,00.html
|title=Britain Escalator to An Inferno |last=Smolowe|first=Jill|coauthors=Flamini, Roland
|date=30 November 1987 |work=Time |location=New York}} {{eng icon}}</ref> Tragická udalosť viedla k odstráneniu ostatných drevených eskalátorov v londýnskom metre a prísľubu ďalších investícií do modernizácie metra.
 
V roku [[1994]], s [[privatizácia|privatizáciou]] [[British Rail]], LRT prebralo kontrolu nad [[Waterloo & City Line]] a po prvý krát ju zaradilo do siete metra. V tomto roku bola ukončená premávka aj na málo používanej vetve Epping-Ongar na [[Central Line]]. Taktiež bola uzavretá stanica [[Aldwych (stanica metra)|Aldwych]] na [[Piccadilly Line]], potom ako sa zistilo, že náklady na jej nevyhnutnú údržbu a rekonštrukciu by pre nízky záujem cestujúcich boli neefektívne vynaložené.
Řádek 89 ⟶ 90:
[[Transport for London]] (skr. TfL) je správnym orgánom londýnskej samosprávy zodpovedný za dopravu v oblasti [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]]. Spoločnosť vznikla v roku [[2000]] nariadením [[Greater London Authority]] (GLA). V roku [[2003]], po uzavretí kontroverzného verejno-súkromného partnerstva, k nej bolo pridružené aj dovtedy samostatné londýnske metro.
 
Správna rada TfL je menovaná londýnskym starostom. Starosta má na starosti aj štruktúru a výšku cestovného v Londýne. Avšak, každodenné vedenie spoločnosti má na starosti tzv. Commissioner of Transport for London. V súčasnosti je to Peter Hendy.<ref>{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/about-tfl/1434.aspx|title=Chief Officers|publisher=Transport for London|accessdate=13. Septemberdecembra 2010}} {{eng 2008icon}}</ref> Úrad starostu ďalej zodpovedá za vytváranie integrovanej stratégie rozvoja londýnskej dopravy a jej ďalšie konzultovanie s GLA, TfL, miestnymi radami a ďalšími partnermi. Starosta taktiež zodpovedá za rozpočet TfL, ktorý potom následne schvaľuje GLA. [[London TravelWatch]] je teleso menované GLA a zaoberajúce sa sťažnosťami na dopravu v Londýne.<ref>{{cite web|url=http://www.london.gov.uk/gla/transport.jsp|title=Transport|publisher=Greater London Authority|accessdate=11. Julyjúla 20082010}} {{Deadeng link|date=September 2010|bot=H3llBoticon}}</ref>
 
=== Verejno-súkromné partnerstvo ===
Řádek 96 ⟶ 97:
Od januára [[2003]] bolo metro prevádzkované v rámci [[verejno-súkromné partnerstvo|verejno-súkromného partnerstva]] (tzv. Public-Private Partnership, alebo PPP). Celá infraštruktúra bola udržiavaná dvomi spoločnosťami ([[Metronet]] and [[Tube Lines]]) s kontraktom na 30 rokov, pričom London Underground Limited ostalo vo vlastníctve Transport for London. Zástancovia PPP projektu tvrdili, že súkromná spoločnosť eliminuje neefektívnosť vynakladania prostriedkov vo verejnej správe a prevezme na seba riziká spojené s prevádzkou siete. Kritici na druhej strane tvrdili, že snaha o čo najvyšší zisk bude znamenať zníženie investícii do rozvoja metra.
 
V novembri [[2006]], arbiter pre verejno-súkromné partnerstvo, Christ Bolt, kritizoval [[Metronet]] kvôli jeho nedostatočnému výkonu v rokoch [[2003]] až [[2006]]. Metronetu vytýkal najmä neekonomické a neefektívne vynakladanie prostriedkov.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/6164580.stm |title=„Tube and train services disrupted“ |accessdate= 22. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> V januári [[2007]] časopis ''[[The Londoner]]'', vydávaný londýnskou samosprávou, uverejnil článok, v ktorom uvádza najväčšie zlyhania Metronetu za rok [[2006]].<ref>{{cite web|url=http://www.london.gov.uk/londoner/07jan/p3b.jsp?nav=around |title=„Metronet guilty of 'inexcusable failures'“ |accessdate= 22. júla 2007 |publisher= The Londoner}} {{eng icon}}</ref>
 
V júli [[2007]] sa objavili prvé správy o vážnych finančných problémoch Metronetu a o možnosti uvalenia nútenej správy. Táto situácia vznikla potom, čo Metronet dostal iba 122 miliónov libier z požadovaných 551 miliónov na pokrytie nákladov, ktoré vznikli prekročením plánovaného rozpočtu.<ref>{{cite news web| last url=Hawkshttp://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/support_services/article2087535.ece | first =Steve | title =„Metronet on brink of collapse after plea on costs is rejected“ | publisher accessdate=The Times13. |decembra date2010 =[[17. júl]] [[2007]]| url publisher=http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/support_services/article2087535.ece| accessdateThe = 22Times. júla 2007}} {{eng icon}}</ref> [[18. júl]]a [[2007]] bola na spoločnosť uvalená nútená správa. Správcom sa stala spoločnosť [[Ernst & Young]].<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/6903977.stm |title=„Metronet calls in administrators“ |accessdate= 22. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> Podpora PPP projektu bola naďalej oslabená, potom ako sa zistilo, že krach Metronetu stal britskú vládu približne 2 miliardy libier. Každá z piatich súkromných spoločností, ktoré vytvorili Metronet, zaplatila 70 miliónov libier z dlhov, ktoré počas uplynulých rokov vytvorilo konzorcium. Avšak podľa zmluvy s vládou z roku [[2003]] spoločnosti bolo ich ďalšie ručenie obmedzené. Takže zvyšok dlhu museli zaplatiť britskí daňový poplatníci.<ref>{{cite journal|month=April | year=2008|journal=Railway Magazine}}, str. 6</ref>
 
TfL prebral všetku zodpovednosť za časti infraštruktúry, ktoré mal na starosti skrachovaný Metronet. Vláda sa pokúsila nájsť inú súkromnú spoločnosť, ktorá by vyplnila prázdne miesto po Metronete, avšak nikto sa neprihlásil. TfL a Ministerstvo dopravy sa dohodlo na tom, že pôvodná infraštruktúra spravovaná Metronetom ostane naďalej v zodpovednosti TfL. V súčasnosti sú dve tretiny siete v správe TfL.
 
Správa a údržba [[Jubilee Line|Jubilee]], [[Northern Line|Northern]] a [[Piccadilly Line]] ostala v zodpovednosti spoločnsti Tube Lines, avšak ani toto partnerstvo sa nevyhlo kontroverzným situáciám. V roku [[2007]] po kolapse Metronetu, si Tube Lines udržiavala dobrú povesť, všetky plánované práce dokončila načas a v stanovenom rozpočte.<ref>{{cite news web| last =Webster | first =Ben | title =The Analysis: „Partnership that turned sour“ | publisher =The Times | date =[[27. jún]] [[2007]]| url =http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/support_servicestransport/article2087535article1991192.ece |title=„Partnership accessdatethat turned sour„ |accessdate= 2227. júla 2007 |publisher= The Times}} {{eng icon}}</ref> Vzťahy medzi London Underground Limited a Tube Lines sa však zhoršili po tom ako sa spoločnosti nedohodli na prioritách, finančných odhadoch a na tom, či Tube Lines majú dostatok prostriedkov na to, aby si plnili svoje povinnosti.<ref>{{cite web|url=http://www.guardian.co.uk/business/2009/sep/29/london-underground-tube-lines |title=„London Underground slams Tube Lines' plan for tube overhaul“ |accessdate= 29. septembra 2007 |publisher= The Guardian}} {{eng icon}}</ref> Na konci roku [[2009]] Tube Lines zistila, že jej chýba 1,75 miliardy libier na dokončenie dohodnutých rekonštrukcií a požiadala TfL o poskytnutie chýbajúcich finančných prostriedkov. TfL odmietol a obrátil sa na arbitra PPP, ktorý vydal rozhodnutie, že TfL by malo zaplatiť iba 400 miliónov libier.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8417776.stm|title=„Mayor wants government Tube money“|date=7. december 2009|accessdate=13. decembra 2010|publisher=BBC News}}</ref> Začiatkom roka [[2010]] sa objavili prvé diskusie ohľadom budúcnosti Tube Libes. [[7. máj]]a [[2010]] bola ohlásená dohoda, v ktorej sa TfL zaviazalo odkúpiť akcie spoločností [[Bechtel]] and [[Amey]] ([[Ferrovial]]), ktoré boli pôvodnými akcionármi Tube Lines. Kúpa akcií stála TfL spolu 350 miliónov libier. <ref name="takeover">{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8669823.stm|title=„Tube maintenance back 'in house' as new deal is signed“|date=8. máj 2010|accessdate=10. mája 2010|publisher=BBC News}}</ref>
 
|url=http://www.guardian.co.uk/business/2009/sep/29/london-underground-tube-lines
 
|title=London Underground slams Tube Lines' plan for tube overhaul |last=Milmo |first=Dan
 
|date=29 September 2009 |newspaper=The Guardian |location=London}}</ref> Na konci roku [[2009]] Tube Lines zistila, že jej chýba 1,75 miliardy libier na dokončenie dohodnutých rekonštrukcií a požiadala TfL o poskytnutie chýbajúcich finančných prostriedkov. TfL odmietol a obrátil sa na arbitra PPP, ktorý vydal rozhodnutie, že TfL by malo zaplatiť iba 400 miliónov libier. <ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8417776.stm|title=Mayor wants government Tube money|date=7 December 2009|accessdate=10 May 2010|publisher=BBC News}}</ref> Začiatkom roka [[2010]] sa objavili prvé diskusie ohľadom budúcnosti Tube Libes. [[7. máj]]a [[2010]] bola ohlásená dohoda, v ktorej sa TfL zaviazalo odkúpiť akcie spoločností [[Bechtel]] and [[Amey]] ([[Ferrovial]]), ktoré boli pôvodnými akcionármi Tube Lines. Kúpa akcií stála TfL spolu 350 miliónov libier. <ref name="takeover">{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8669823.stm|title=Tube maintenance back 'in house' as new deal is signed|date=8 May 2010|accessdate=10 May 2010|publisher=BBC News}}</ref>
 
Po prebratí Metronetu to znamená koniec verejno-súkromného partnerstva a správa celej infraštruktúry londýnskeho metra je vykonávaná samotným [[Transport for London]].<ref name="takeover" />
Řádek 134 ⟶ 129:
|+ Linky Londýnskeho metra
! Meno
! class="unsortable" |Farba na mape<ref>{{cite web | url=http://static.scribd.com/docs/6wfl4g62vle8w.swf?INITIAL_VIEW=width |title=Corporate identity—colour standards |work=Transport for London |author=London Underground |accessdate=2212. Decemberdecembra 20072010}}</ref>
! Začiatok<br />prevádzky
! Prvý úsek<br />otvorený*
Řádek 276 ⟶ 271:
V roku [[2008]] bola na [[Hammersmith & City Line]] otvorená nová stanica [[Wood Lane (stanica metra)|Wood Lane]], ktorá obsluhuje najmä neďaleké nákupné centrum [[Westfield London|Westfield]]. V súvislosti s výstavbou Westfieldu bola kompletne prestavaná prestavaná nad zemou i pod zemou stanica [[Shepherd's Bush (stanica metra)|Shepherd's Bush]] na [[Central Line]].
 
V tom istom roku bola dokončená aj výstavba stanice [[Heathrow Terminal 5 (stanica metra)|Terminal 5]] na letisku [[London Heathrow]]. Počas výstavby stanice bol dočasne mimo prevádzky tunel medzi stanicami [[Heathrow Terminal 4 (stanica metra)|Terminal 4]] a [[Heathrow Terminal 1, 2 & 3 (stanica metra)|Terminal 1, 2 & 3]], opäť ho otvorili [[17. september|17. septembra]] [[2006]].<ref>{{cite web | title=„Tube one step closer for Heathrow Terminal 5“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/3497.aspxhtml| accessdate =2013. júladecembra 20072010}} {{eng icon}}</ref> Predĺženie [[Piccadilly Line]] k Terminálu 5 by mali otvoriť v marci [[2008]].<ref>{{cite web | title=„First Piccadilly line trains travel to Heathrow Terminal 5“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/5507.aspxhtml| accessdate =2013. júladecembra 20072010}} {{eng icon}}</ref>
 
V roku [[2010]] bola dokončená prestavba vestibulov stanice [[King's Cross St Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]]<ref>{{cite web | title=„King's Cross Tube station:St. Improvements“Pancras“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/projectsandschemes/stationsandinterchanges/kingscrosstubestation/23352333.aspx| accessdate =2013. júladecembra 20072010}} {{eng icon}}</ref> v snahe zlepšiť priechodnosť, kapacitu a komfort cestujúcich, do roku [[2018]] by mala podobná rekonštrukcia prebehnúť aj na stanici [[Victoria (stanica metra)|Victoria]]<ref>{{cite web | title=„Victoria Tube station: Nextto be Steps“transformed“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/projectsandschemesmedia/stationsandinterchangesnewscentre/5145archive/15745.aspx| accessdate =2013. júladecembra 20072010}} {{eng icon}}</ref>.
 
[[East London Line]] bola uzavretá v decembri [[2007]]<ref>{{cite web | title=„East„Line LondonFacts: LineEast London Closure“Line“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/tfl/corporate/projectsandschemesmodesoftransport/networkandservicestube/eastlondonrailwaylinefacts/5323.aspx?line=eastlondon| accessdate =2013. júladecembra 20072010}} {{eng icon}}</ref>, kvôli jej ďalšiemu predĺženiu severne od [[Whitechapel]], pozdĺž starého [[viadukt]]u vedúceho nad [[Old Street]] do [[Dalston]]u a pozdĺž existiujúcich tratí [[North London Line]] smerom do stanice [[Highbury & Islington (stanica metra)|Highbury & Islington]]. Trasa bola ďalej predĺžená smerom na juh zo stanice [[New Cross Gate (stanica metra)|New Cross Gate]] do [[West Croydon]]u, [[Crystal Palace]] až do stanice [[Clapham Junction (železničná stanica)|Clapham Junction]].<ref>{{cite web | title=„East London Railway“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/projectsandschemes/networkandservices/2105.aspx| accessdate =20. júla 2007}}{{eng icon}}</ref> Novovybudovaná East London Line bola otvorená roku [[2010]] ako súčasť novej trasy, tzv. [[London Overground]].
 
=== Vozový park ===
Řádek 287 ⟶ 282:
Pôvodné lokomotívy jazdili na [[parný pohon]] (definitívne stiahnuté z prevádzky roku [[1971]]), prípadne na naftu a elektrický pohon (stiahnuté roku [[1962]]). Podrobnosti o jednotlivých typoch vlakových súprav sa nachádzajú v tabuľke vyššie.
 
V roku [[2009]] začala postupná výmena vlakových súprav na [[Victoria Line]]. Model [[London Underground 2009 Stock|2009]], vyrábaný spoločnosťou [[Bombardier Transportation]], má nahradiť v súčasnosti používané súpravy typu [[London Underground 1967 Stock|1967]].<ref>{{cite web | title=„First new Victoria line cartrain constructed“begins running in passenger service“ | publisher = MetronetTransport Railfor London | url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/projectsandschemesmedia/newscentre/networkandservicesarchive/210512292.aspxhtml| accessdate =2013. júladecembra 20072010}} {{eng icon}}</ref> Model [[London Underground 2009 Stock|2009]], vyrábaný spoločnosťou [[Bombardier Transportation]], má nahradiť v súčasnosti používané súpravy typu [[London Underground 1967 Stock|1967]]. Nové vlaky by mali byť rýchlejšie a mali by mať väčšiu kapacitu. Hneď, ako budú vymenené staré súpravy, dôjde k spusteniu nového automatizovaného systému riadenia vlakov (ATO). Frekvencia vlakov by sa mala zvýšiť z 28 na 33 vlakov za hodinu. Časť zo starých vlakov Victoria Line by sa mala presunúť na [[Bakerloo Line]].
 
Prevádzka nových vlakov sa však nezaobišla bez problémov: [[26. júl]]a [[2010]] počas rannej špičky bola pozastavená premávka na Victoria Line kvôli pokazenému vlaku v stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]]. Týždeň pred tým, záchranári pomáhali vyslobodiť vyše 3 000 pasažierov z pokazeného vlaku v stanici [[Pimlico (stanica metra)|Pimlico]]. TfL označilo za príčinu problémy so softvérom a priveľmi citlivé dvere.<ref>http://archive.railwayherald.com/Issue233HIGH.pdf</ref><ref>{{cite web | title=„New Victoria line trains 23 times less reliable than the old ones“ | publisher = The Evening Standard | url=http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23860358-new-victoria-line-trains-23-times-less-reliable-than-the-old-ones.do| Eveningaccessdate Standard=13. decembra 2010}} {{eng icon}}</ref> <ref>http://archive.railwayherald.com/Issue233HIGH.pdf</ref>
 
Roku [[2010]] sa začalo s výmenou vlakových súprav na [[Metropolitan Line|Metropolitan]]<ref>{{Cite news
|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8317749.stm|title=First air-con Tube train arrives|publisher=[[BBC News]]|date=21. Octoberoktóber 2009|accessdate=17. Novembernovembra 2009}}</ref>, pôvodné súpravy typu [[London Underground A60 a A62 Stock|A]] a začal postupne nahrádzať nový model [[London Underground S Stock|S]]. Rovnaká výmena by mala prebehnúť aj na [[Hammersmith & City Line|Hammersmith & City]], [[Circle Line|Circle]] (obe koncom roka [[2011]]) a [[District Line]] ([[2013]]).<ref>{{cite web | title=„TfL Commissioner reveals plans to upgrade Circle, District, Hammersmith and City and Metropolitan lines“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/4411.aspxhtml | accessdate =2013. júladecembra 20072010}} {{eng icon}}</ref> Nové súpravy by mali mať priechody medzi jednotlivými vozňami, vylepšený brzdný systém by mal zrýchliť frekvenciu vlakov a znížiť emisie oxidu uhličitého.
 
== Budúcnosť metra ==
Řádek 299 ⟶ 294:
 
=== Klimatizácia ===
Počas letných mesiacov môžu teploty v niektorých čast</small>iach londýnskeho vystúpiť na veľmi nepríjemné hodnoty. Najmä kvôli veku tunelov, ich konštrukčnému riešeniu a nedostatočnej ventilácii môžu v teploty dosiahnuť až 47&nbsp;°C. Takéto hodnoty boli namerané počas leta [[2006]].<ref>{{cite web | title=„Baking hot at Baker Street“ | publisher = BBC.co.uk | url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/5191604.stm | accessdate =20. júla 2007}} {{eng icon}}</ref> Konvenčná klimatizácia neprichádza do úvahy, keďže na podzemných trasách sú tunely primalé na to, aby okrem vlaku pojali aj klimatizačnú jednotku. Taktiež by dochádzalo k problémom s odvodom tepla vznikajúceho pri používaní klimatizačných jednotiek. S testovaním chladiaceho systému sa začalo v lete [[2006]] na stanici [[Victoria (stanica metra)|Victoria]], v prípade úspechu sa testovanie rozšíri na ďalších 30 podzemných staníc.
 
Vedenie spoločnosti v letných mesiacoch vyzýva cestujúcich aby si so sebou nosili fľašku s vodou, aby sa v prípade potreby mohli ovlažiť. Nové vlakové súpravy [[vlaková súprava S|S]], ktoré majú byť do prevádzky uvedené v rokoch [[2009]] až [[2015]], by mali byť klimatizované.<ref>{{cite web | title=„Subsurface network (SSL) upgrade“ | publisher = www.alwaystouchout.com | url=http://www.alwaystouchout.com/project/39 | accessdate =20. júla 2007}} {{eng icon}}</ref>
 
== Cestovanie metrom ==
Řádek 307 ⟶ 302:
Prvé vlaky začínajú premávať približne o 4.45 hod., vo všeobecnosti len kratšie cesty, ako napr. medzi Osterley a Heathrow. Plná prevádzka začína približne o 5.30 hod. a končí približne o 1.00 hod. Londýnske metro nepremáva 24 hodín denne, na rozdiel od [[Newyorské metro|metra]] v [[New York (mesto)|New York City]] z jedného prostého dôvodu: sieť tunelov je postavená tak, že počas údržby trás nie je možné väčšinu vlakov presmerovať tak, aby mohli udržiavané úseky obísť.
 
V poslednej dobe, veľké časti siete ostávajú zatvorené kvôli plánovanej údržbe a rekonštrukciám. Taktiež, londýnske metro má obmedzenú prevádzku na Štedrý večer (24. 12.) a nepremáva na prvý sviatok vianočný (25. 12.) (s výnimkou kyvadlovej dopravy na letisko [[Heathrow]]). Obmedzená premávka je aj na druhý sviatok vianočný (25. 12.).
 
=== Tarifa ===
Řádek 322 ⟶ 317:
V súlade s trendom sprístupňovania mestskej hromadnej dopravy ľuďom s telesným postihnutím sú nové stanice budované bezbariérovo. Bohužiaľ v minulosti to tak nebolo a preto mnohé zo starších staníc ostávajú naďalej nedostupné pre telesne postihnutých ľudí. Rekonštrukcia starých staníc je však finančne náročná a v mnohých prípadoch aj technicky nemožná, najmä kvôli architektúre starých staníc.
 
Pri vstupe na väčšinu staníc nachádzajúcich sa na povrchu je nutné prekonať minimálne niekoľko schodov, a drvivá väčšina podzemných staníc vyžaduje cestu schodami alebo jedným zo 412422 [[eskalátor]]ov.<ref name="TfL:Key Facts"/> Avšak cesta zo staničných vestibulov neraz obsahuje ďalšie prekážky, ktoré komplikujú prístup na jednotlivé nástupištia. Schodisko smerujúce k východu zo stanice [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]] je také strmé, že jeho zdolanie sa dá prirovnať k výstupu na pätnáste poschodie.<ref>{{cite newsweb | title =„The Big Smoke: London's shortest tube journeyjourney“ | work=Thepublisher Big Smoke | newspaper=[[Time Out (company)|Time Out]] | date = 17 April 2007 | url = http://www.timeout.com/london/features/2816.html | accessdate = 5. Junejúna 2008}} |{{eng icon}}</ref> Cestujúcim sa kvôli hroziacemu nebezpečenstvu úrazu odporúča použiť výťah.
 
Niektoré z eskalátorov v londýnskom metre patria medzi najdlhšie v Európe a všetky sú vyrobené na mieru. Najdlhší eskalátor sa nachádza na stanici [[Angel (stanica metra)|Angel]] a meria 60&nbsp;m, s celkovým prevýšením 27,5&nbsp;m.<ref name="TfL:Key Facts"/> Eskalátory počas jednej hodiny prepravia až 13&nbsp;000 cestujúcich, pričom sú v prevádzke 20 hodín denne a 364 dní v roku. Konvencia hovorí, že cestujúci musí vždy na eskalátore stáť vpravo.<ref>{{cite web|url=http://solo2.abac.com/themole/tuberules.html#escalator |title=„Underground Etiquette“ |accessdate= 20. júla 2007}} {{eng icon}}</ref>
 
Transport for London v súčasnosti vydáva mapy metra, kde sú vyznačené stanice, na ktoré je bezbariérový prístup. Napriek všetkej snahe je však na niektorých bezbariérových staniciach výškový rozdiel medzi nástupišťom a podlahou vlaku aj 200&nbsp;[[mm]] alebo široká medzera vznikajúca medzi zahnutým nástupišťom a vlakom, čo môže značne skomplikovať osobe s invalidným vozíkom nástup do vlaku. Iba nové stanice, otvorené v roku [[1999]] vrámci predĺženia Jubilee Line, sú plne bezbariérové, možno s výnimkou [[Waterloo (stanica metra)|Waterloo]].
Řádek 330 ⟶ 325:
=== Mind the Gap ===
[[Súbor:Bakerloo line - Waterloo - Mind the gap.jpg|thumb|left|Kultový nápis "Mind The Gap" na nástupišti Bakerloo Line v stanici Waterloo.]]
Ďalšou zvláštnosťou niektorých staníc londýnskeho metra je fráza '''„Mind the Gap“''', slovensky: „Pozor na medzeru.“, ktorá sa používa od roku [[1969]]<ref>{{cite news | last =Martin | first =Andrew | title =„NOTES FROM THE UNDERGROUND: Filling in the gap“ | publisher =Independent on Sunday | date =[[28. december]] [[2003]]| url =http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_200312/ai_n12746493| accessdate = 20. júla 2007}}{{eng icon}}</ref> na to, aby varovala cestujúcich pred veľkou medzerou, ktorá sa nachádza medzi vlakom a zahnutým nástupišťom. Upozornenie sa nachádza namaľované na podlahe nástupištia, avšak používa sa aj zvukové pozostávajúce z niekoľko krát zopakovanej vety „Mind the gap!“, nasledovanej výzvou „Stand clear of the doors, please.“ pri odchode vlaku.
 
Toto upozornenie má aj ďalší praktický význam – nápis na nástupišti približne korešponduje s miestom, kde sa nachádzajú dvere pristavenej súpravy, čo môže v mnohom urýchliť nástup a následné usadenie sa v rannej a poobedňajšej špičke.
Řádek 337 ⟶ 332:
 
== Bezpečnosť ==
Londýnske metro je najstarším podzemným dopravným systémom na svete. Vlaky na jeho prvej trase premávajú už 144 rokov, ďalšie linky v týchto rokoch oslávili storočnicu svojej prevádzky – [[Northern Line]] už v roku [[1990]], [[Piccadilly Line|Piccadilly]] a [[Bakerloo Line]] v roku [[2006]]. Kvôli dlhodobému nedostatočnému financovaniu a napriek snahám o postupnú modernizáciu, mnohé časti systému sú stále technicky zaostalejšie ako v iných krajinách. Jedna zo spoločností sa uchýlila k nákupu náhradných dielcov cez [[aukcia|aukčný]] server [[eBay]], pretože niektoré z nich sa už vyše dvadsať rokov nevyrábali.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/4079135.stm |title=„Firm turns to eBay for Tube parts“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref>
 
S vekom súvisí aj pomerná nespoľahlivosť siete. Podľa nedávneho výskumu, priemerný cestujúci v roku [[2006]] na Metropolitan Line premárnil v dôsledku meškaní 3 dni, 10 hodín a 25 minút svojho života.<ref>{{cite newsweb | last =Stephens | first =Alex | title =„Tube wastes three days a year of your life“ | publisher =The Harrow Observer | date =[[12. jún]] [[2006]]| url =http://icharrow.icnetwork.co.uk/harrowobserver/headlines/tm_headline=tube-wastes-three-days-a-year-of-your-life&method=full&objectid=18244569&siteid=53431-name_page.htmlhtm |title=„Tube accessdatewastes three days a year of your life“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher=The Harrow Observer}} {{eng icon}}</ref> Štatistika ďalej hovorí, že napr. medzi 17. septembrom 2006 a 14. októbrom 2006 meškalo celkovo 211 vlakov viac ako 15 minút.<ref>{{cite web | title=„London Underground performance update“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/tfl/corporate/modesoftransport/tube/performance/| accessdate =20. júla 2007}} {{eng icon}}</ref> Do roku 2012 budú intenzívne prebiehať práce na údržbe a opravách infraštruktúry londýnskeho metra. Mnohé z liniek ich úseky ostávajú počas víkendov zatvorené, čo v mnohom komplikuje život cestujúcim. Víkend 29. a 30. decembra 2007 bol posledným víkendom, počas ktorého metro fungovalo v plnej prevádzke.<ref>{{cite web|url=http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23899850-weekend-tube-crisis-with-engineering-chaos-until-2012.do |title=„Weekend Tube crisis with engineering chaos until 2012“ |accessdate= 13. decembra 2010 |publisher= The Evening Standard}} {{eng icon}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23906310-commuters-face-huge-disruption-as-circle-and-district-lines-shut-for-a-month.do |title=„Key stretch of Tube lines to shut for a month in summer“ |accessdate= 13. decembra 2010 |publisher= The Evening Standard}} {{eng icon}}</ref>
 
V období svojej výstavby mnohé stanice neboli uspôsobené na to, aby zvládli taký nápor cestujúcich akému sú vystavené v súčasnosti. Na mnohých staniciach v čase špičky dochádza k preplneniu. Pracovníci monitorujú v časoch najväčšieho náporu chodby i nástupištia a v prípade potreby obmedzujú prístup ľudí do stanice. Kvôli náporu cestujúcich býva v nedeľu čiastočne uzavretá stanica [[Camden Town (stanica metra)|Camden Town]] a obmedzenia sa zavádzajú i na stanici [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]]. Preplnenie býva nebezpečné najmä na staniciach s nástupným ostrovčekom a koľajiskom na oboch stranách. Z tohto dôvodu bola prestavaná stanica [[Angel (stanica metra)|Angel]], v ktorej bolo dobudované nové koľajisko.
 
Do roku [[1984]] bolo cestujúcim umožnené fajčiť v niektorých častiach metra. Skúšobný zákaz fajčenia bol zavedený v júli [[1984]] a neskôr bol na šesť mesiacov v roku [[1987]] rozšírený na všetky súčasti metra. Po požiari na stanici [[King's Cross St Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] v novembri [[1987]] bol zákaz trvalo ponechaný v platnosti.<ref>{{cite web | title =„Report of the London Assembly’s investigative committee on smoking in public places“ | publisher =[[Greater London Authority]]| date =2002 | url =http://www.london.gov.uk/assembly/reports/health/smoking_report.rtf | format =RTF | accessdate = 20. júla 2007}} {{eng icon}}</ref>
 
Fotografovanie pre osobnú potrebu je dovolené vo všetkých verejných priestoroch londýnskeho metra.<ref name="Photo">{{cite web | title= London Underground: „Do I need permission to film or take photographs on the tube?“ | publisher = Transport for London | url=http://tube-tfl.custhelp.com/cgi-bin/tube_tfl.cfg/php/enduser/std_adp.php?p_sid=GfElV__h&p_lva=&p_faqid=432| accessdate =22. júla 2007}} {{eng icon}}</ref> Použitie statívov a iných podpôr je zakázané, keďže tieto zariadenia predstavujú riziko v často preplnených priestoroch metra. Použitie blesku je taktiež zakázané,<ref name="Photo"/> keďže blesk fotoaparátu by mohol vyrušiť vodiča vchádzajúceho s vlakom do stanice. Na profesionálne fotografovanie alebo filmovanie je potrebné získať povolenie od London Underground Film Office. [[Transport for London]] udržiava niektoré opustené stanice, napr. [[Charing Cross (stanica metra)|Charing Cross]] na [[Jubilee Line]] práve pre potreby filmovania v metre.
 
Spoločnosť London Underground Ltd., divízia [[Transport for London]], bola kritizovaná pre nedostatočné dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súd jej v januári [[2002]] udelil pokutu 225 tisíc libier a sudca napomenul spoločnosť, že ''„obetúva bezpečnosť <nowiki>[svojich zamestnancov]</nowiki>“'' v snahe udržať premávku vlakov ''„za každú cenu“''. Niektorí zamestnanci utrpeli v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení zranenia elektrickým prúdom.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk/england/1752928.stm |title=„Fine over workers' Tube danger“ |accessdate= 22. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref>
 
=== Najväčšie nešťastia v Londýnskom metre ===
[[Súbor:London-07.07.2005-trapped underground.jpg|thumb|right|Autentický záber z tunelov metra neďaleko [[King's Cross St Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] počas [[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|teroristického útoku dňa 7. júla 2005]].]]
 
Väčšinu tragédií, ktoré sa stanú v londýnskom metre tvoria [[samovražda|samovraždy]]. Väčšina staníc má však v koľajisku kanál, ktorý bol pôvodne určený na odvod vody. Táto jama, ktorá sa označuje ako „suicide pit“ dokáže v prípade skoku alebo pádu pod vlak zvýšiť šancu na prežitie a zlepšiť prístup pomoci k obeti.<ref>{{Citácia periodika |meno=T J |priezvisko=Coats |meno2=D P |priezvisko2=Walter |deň=9 |mesiac=október |rok=1999 |titul=Effect of station design on death in the London underground: observational study |periodikum=BMJ |ročník=319 |číslo=7215 |strany=957 |pmid=10514158 |pmc=28249 |url=http://bmj.bmjjournals.com/cgi/content/full/319/7215/957}} {{eng icon}}</ref> Mnohé z týchto nešťastí dokážu spôsobiť výpadky a meškania vlakov na dlhé hodiny a na ich oznámenie sa používajú [[eufemizmus|eufemizmy]] ako „passenger action“, alebo „customer incident“. Na staniciach [[Jubilee Line]], ktoré boli otvorené v roku [[1999]], sa na nástupištiach nachádzajú bezpečnostné dvere, ktoré jednak zlepšujú cirkuláciu vzduchu a jednak zabraňujú samovražedným pokusom.
 
Jedno z najhorších vlakových nešťastí v histórii londýnskeho metra sa stalo [[28. február]]a [[1975]]. Vlak pri vjazde do stanice [[Moorgate (stanica metra)|Moorgate]] začal z neznámych príčin zrýchľovať, pričom narazil do jednej zo stien. Prvé tri vozne boli úplne zdemolované. Pri nešťastí zahynulo 43 cestujúcich vrátane vodiča vlaku. Príčina nešťastia ostáva dodnes neznáma.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/february/28/newsid_2515000/2515033.stm |title=On This Day: „Dozens Killed in Moorgate Tube Crash“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref>
Vyše tisícky cestujúcich ostalo uväznených v tuneloch metra, kvôli požiaru, ktorý vypukol na stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]] dňa [[23. november|13. novembra]] [[1984]]. Za hlavnú príčinou požiaru bol označený laxný prístup k protipožiarnym opatreniam. 15 cestujúcich sa priotrávilo dymom, nezahynul nikto.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/november/23/newsid_2547000/2547639.stm |title=On This Day: „London tube fire traps hundreds“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> O tri roky neskôr, [[18. november|18. novembra]] [[1987]] vypukol na stanici metra [[King's Cross St Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] ničivý požiar, ktorý si vyžiadal životy 31 ľudí. Požiar vznikol v dôsledku odhodenej zápalky, ktorá vznietila odpadky a maz pod drevenými eskalátormi.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/november/18/newsid_2519000/2519675.stm |title=On This Day: „King's Cross Station Fire Kills 27“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref>
 
V júni [[2005]] sa Londýnske metro stalo terčom [[terorizmus|teroristických]] [[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|útokov]]. Séria bômb explodovala vo vlakoch medzi stanicami [[Aldgate (stanica metra)|Aldgate]] a [[Liverpool Street (stanica metra)|Liverpool Street]], [[Russel Square (stanica metra)|Russel Square]] a stanicou [[King's Cross St Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] a medzi [[Edgware Road (stanica metra)|Edgware Road]] a [[Paddington (stanica metra)|Paddington]]. Doprava bola na niekoľko hodín odstavená a tisíce ľudí bolo na niekoľko hodín zavretých v metre. Oficiálne údaje hovoria o vyše 52 mŕtvych a 700 zranených.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/july/7/newsid_4942000/4942238.stm |title=On This Day: „Bomb attacks on London“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= BBC.co.uk}} {{eng icon}}</ref> Prvý teroristický útok sa v metre udial už v roku [[1885]], keď vo vlaku [[Metropolitan Line]] vybuchla bomba. Taktiež [[Írska republikánska armáda]] (IRA) uskutočnila v priebehu rokov [[1939]] až [[1993]] spolu desať bombových útokov na londýnske metro.
 
== Ikonografia ==
Řádek 374 ⟶ 369:
Pôvodnú [[mapa londýnskeho metra|mapu]] ([http://www.tfl.gov.uk/beckmap1.jpg JPEG]) z roku [[1931]] navrhol [[Harry Beck]]. Beck postavil svoju značne schématickú mapu na predpoklade, že reálna geografická poloha je pre človeka nachádzajúceho sa pod zemou irelevantná a zameral sa na [[topografia|topografiu]] jednotlivých staníc. Beckova mapa pozostávala zo saníc pospájaných vodorovnými, zvislými čiarami alebo čiarami v uhle 45°.
 
Vedenie spoločnosti bolo voči novému návrhu mapy pomerne skeptické, keďže šlo iba o Beckovu voľnočasovú aktivitu. Mapa bola predstavená cestujúcej verejnosti vo forme malého letáku a stala sa okamžite populárnou. Počas rokov sa niektoré z prvkov mapy zmenili (napr. značenie prestupov medzi metrom a železničnými stanicami), avšak základná Beckova idea sa zachovala dodnes. V roku [[2006]] bola mapa londýnskeho metra zvolená druhou najvýznamnejšou dizajnérskou ikonou Veľkej Británie.<ref>{{cite web|url=http://www.icons.org.uk/theicons/collection/the-tube-map |title=„The Tube Map“ |accessdate= 20. júla 2007 |publisher= ICONS.org.uk}} {{eng icon}}</ref>
 
[[Faksimile]] pôvodnej Beckovej mapy je vystavené na stanici [[Finchley Central (stanica metra)|Finchley Central]], na stanici z ktorej Beck cestoval do práce.
 
== ZaujímavostiVybrané fakty ==
* Najdlhšia cesta metrom bez prestupu: 54,9 km, zo stanice [[West Ruislip (stanica metra)|West Ruislip]] do stanice [[Epping (stanica metra)|Epping]] na [[Central Line]] v trvaní 1 hodina 28 minút.<ref name="TfL:Key Facts"/>
* Najdlhšia vzdialenosť medzi stanicami je: 6,26 km a to, medzi stanicami [[Chalfont & Latimer (stanica metra)|Chalfont & Latimer]] a [[Chesham (stanica metra)|Chesham]] na [[Metropolitan Line]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
* Najkratšia vzdialenosť medzi stanicami: je0,26 250 m a tokm, medzi stanicami [[Leicester Square (stanica metra)|Leicester Square]] a [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]] na [[Piccadilly Line]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
* Najkratší eskalátor: 4,0 m, na stanici [[Stratford (stanica metra)|Stratford]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
* Najvyššie položenou stanicou je [[Amersham (stanica metra)|Amersham]] na [[Metropolitan Line]] nachádzajúca sa vo výške 147&nbsp;m nad morom. Najhlbšie položená stanica je [[Hampstead (stanica metra)|Hampstead]] na [[Northern Line]], ktorá sa nachádza v hĺbke 58,5&nbsp;m. Najhlbšou stanicou v centre mesta je [[Bank (stanica metra)|Bank]], s hĺbkou 44,4&nbsp;m. <ref name="TfL:Key Facts"/>
* Najdlhší eskalátor: 60,0 m, na stanici [[Angel (stanica metra)|Angel]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
 
* Najhlbšia výťahová šachta: 55,0 m, na stanici [[Hampstead tube (stanica metra)|Hampstead]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
* [[Arsenal (stanica metra)|Arsenal]] je jedinou stanicou Londýnskeho metra nazvanou podľa [[futbal]]ového klubu.
* Najhlbšia stanica: 59,0 m pod úrovňou ulice, stanica [[Hampstead tube (stanica metra)|Hampstead]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
* [[Mile End (stanica metra)|Mile End]] je jediná stanica, z ktorej sa dostanete na hociktorú inú stanicu metra (vrátane [[DLR]]) bez toho aby ste museli prestúpiť viac než jedenkrát.
* Najvyššie položená stanica: 150,0 nad morom, stanica [[Amersham (stanica metra)|Amersham]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
* [[23. marec|23. marca]] [[2001]] bola na staniciach metra [[St. James's Park (stanica metra)|St. James's Park]], [[Euston (stanica metra)|Euston]] a [[Piccadilly Circus (stanica metra)|Piccadilly Circus]] predstavená vôňa „Madeleine“, v snahe urobiť metro voňavejším. Na druhý deň ju stiahli, keďže ľuďom z nej údajne bolo zle.
* Najvzdialenejšia stanica: 43,0 km, stanica [[Amersham tube (stanica metra)|Amersham]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
* [[Jubilee Line]] je jediná linka, ktorá pretína všetky ostatné linky. Z [[District Line]] sa dá prestúpiť na všetky ostatné linky s výnimkou [[Metropolitan Line]], ktorú minie približne o 20&nbsp;m pri [[Aldgate (stanica metra)|Aldgate]].
* Linka metra obsluhujúca najviac staníc: [[District Line]], obsluhuje dovedna 60 staníc.<ref name="TfL:Key Facts"/>
 
* Linka metra obsluhujúca najmenej staníc: [[Waterloo & City line]], obsluhuje spolu iba 2 stanice.<ref name="TfL:Key Facts"/>
* Odhaduje sa, že v metre žije asi pol milióna [[myš]]í, ktoré môžete bežne uvidieť pobehovať po tratiach. Anthea Turner o nich napísala sériu rozprávok ([http://www.goingunderground.net/tubeanimals.html#anthea „London Underground Mice“]), zatiaľ čo videoklip anglickej skupiny [[Pet Shop Boys]] k skladbe ''Home and Dry'' pozostáva len zo záberov myší na stanici [[Tottenham Court Road (stanica metra)|Tottenham Court Road]].
* Najrušnejšia stanica: stanicou [[Victoria (stanica metra)|Victoria]] ročne prejde 78&nbsp;miliónov cestujúcich.<ref name="TfL:Key Facts"/>
 
* Najvyšší bod nad úrovňou zeme: 18,0 m, [[Dollis Brook Viaduct]] na vetve [[Northern Line]] do stanice [[Mill Hill East (stanica metra)|Mill Hill East]].<ref name="TfL:Key Facts"/>
* [[13. máj]]a [[1924]], žena menom Daisy Hammond porodila na stanici [[Elephant & Castle (stanica metra)|Elephant & Castle]] na trase [[Bakerloo Line]]. Správy hovorili, že dievčatko dostalo meno '''T'''helma '''U'''rsula '''B'''eatrice '''E'''leanor, čo sa neskôr potvrdilo ako novinárska kačica. Nič ale nemení na fakte, že predseda spoločnosti Underground, Lord Ashfield sa stal jej krstným otcom.
 
== Referencie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Londýnske_metro“