Pontskí Gréci: Rozdiel medzi revíziami

→‎Kultúra: pravopis, gramatika, štylistika
(→‎Kultúra: pravopis)
(→‎Kultúra: pravopis, gramatika, štylistika)
 
== Kultúra ==
Kultúru Pontu prezentuje bohatý [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[Kemenče|kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lýre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvyslozvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristickýnajcharakteristickejší. Ďalej je známy aj pontský bubon.
 
Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, avšak iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Ľudový tanec ''pyrchikos'' existuje pod rovnakým menom už v [[Mykénska kultúra|dobe mykénskej]]. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská Grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti).
 
Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis či Stathis Nikolaidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v [[Grécko|Grécku]] svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojimsvojím jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj [[Gruzínsko]], [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], [[Rusko]] a [[Krym]]. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
 
== Pozri aj ==
Anonymný používateľ