Július Bencúr: Rozdiel medzi revíziami

wikilinky
(wikilinky)
}}
 
'''Július Bencúr''' (maď. ''Gyula Benczúr'') (* [[28. január]] [[1844]], [[Nyíregyháza]] - † [[16. júl]] [[1920]], [[Dolány]] (dnes [[Szécsény]])) bol uhorský maliar a pedagóg, ktorého rod pochádzal z [[Jasenová|Jasenovej]]. Jeho otec bol Viliam Bencúr, matka Paulína Laszgallnerová. Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do [[Košice|Košíc]], kde získal aj základy maliarstva v kresliarskej škole bratov Klimkovičovcov.
 
Zdokonaľovať sa išiel na Mníchovskú akadémiu, kde od roku 1861 študoval pod vedením [[Hermann Anschütz|Hermanna Anschütza]] a [[Johann Georg Hiltensperger|Johanna Georga Hiltenspergera]]. Od roku 1865 do roku 1869 študoval u [[Carl Theodor von Piloty|Carla Theodora von Pilotyho]], ktorému pomáhal aj s freskami v [[Maximilianeum|Maximilianeu]] a na radnici v [[Mníchov|Mníchove]]. Ilustroval tiež knihy nemeckého spisovateľa [[Friedrich Schiller|Friedricha Schillera]]. Bol vybratý bavorským kráľom [[Ľudovít II. (Bavorsko)|Ľudovítom II.]] pre namaľovanie rokokových motívov. Neskôr mu bolo ponúknutých mnoho medzinárodných učiteľských miest, vrátane [[Praha|Prahy]] a [[Weimar|Weimaru]], no on prijal miesto na svojej alma mater v [[Mníchov|Mníchove]], kde pôsobil v rokoch 1876 - 1883. Jedným z jeho najvýznamnejších žiakov bol americký maliar Adolfo Müller-Ury. V roku 1883 sa stal riaditeľom novozaloženej majstrovskej umeleckej školy v Budapešti.
 
Bencúr bol neskôr obľúbený u maďarskej vyššej vrstvy, maľoval početné portréty kráľov a šľachticov a mnohé mytologické výjavy. Počas svojho života získal viaceré ocenenia. V roku 1878 získal zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave s obrazom ''Pokrstenie Vajka'' (Vajk megkeresztelése). Jeho autoportrét je v zbierkach galérie [[Galleria degli Uffizi|Uffizi]] vo [[Florencia|Florencii]]. Je po ňom pomenovaná ulica v [[Košice|Košiciach]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Obec Dolány pri [[Szécsény|Sečanoch]] bola na jeho počesť v roku 1927 premenovaná na Beczúrfalva (dnes mestská časť [[Szécsény|Sečian]]).
15 630

úprav