Šalamún (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Život: 1236 |
d Verzia používateľa 87.197.79.209 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od SieBot |
||
Riadok 32:
Šalamún aj Gejza začali proti sebe zhromažďovať vojsko. Po dlhších rokovaniach sa im podarilo dohodnúť si schôdzku na ostrove uprostred [[Dunaj]]a neďaleko [[Ostrihom]]u, kde sa zmierili a vymenili si ručiteľov prímeria. V novembri [[1073]] uzavreli prímerie, ktoré malo trvať do apríla [[1074]], čo využil Šalamúnovi na získanie vojenskej pomoci z Nemecka. Koncom februára 1074 Šalamún zaútočil na Gejzu, ktorý sa zdržiaval v Biharsku. [[26. február]]a 1074 sa pri Kemeji Šalamún postavil do cesty Gejzovi, ktorý chcel spolu s biharským vojskom ustúpiť na Moravu, kde sa zdržiaval jeho brat Ladislav, a v následnej bitke ho porazil, aj vďaka zrade časti biharských oddielov. Gejza so zvyškom biharských oddielov ustúpil, prekročil Tisu a smeroval do Nitrianska. Šalamún prenasledoval Gejzu, ktorý sa pri [[Vacov (Maďarsko)|Vacove]] spojil s nitrianskymi oddielmi, ktoré priviedol Ladislav a moravskými oddielmi olomouckého kniežaťa [[Oto I. Olomoucký|Ota]]. [[14. marec|14. marca]] 1074 sa obidve vojská stretli v bitke pri Mogyoróde, v ktorej bol Šalamún porazený.
Po prehratej bitke sa Šalamún stiahol do hradov Mošon a Bratislava, ktoré ostali v jeho rukách a kde očakával pomoc od Henricha IV. Gejza sa stal uhorským kráľom a Ladislav nitrianskym kniežaťom. Šalamúnovi ostali iba [[komitát]]y Mošon, [[Šopron]] a Bratislava. Šalamún dokonca uznal lénnu zvrchovanosť nemeckého kráľa. Jeho situácia sa nezmenila ani po augustovej výprave Henricha IV. do Uhorska, ktorý síce prenikol až ku Vacovu, ale nakoniec sa na radu svojho hlavného radcu, aquilejského patriarchu, údajne podplateného Gejzom, stiahol späť do Nemecka. Šalamún ostal opustený v Bratislave, odkiaľ sa ho snažil
Gejzovu korunováciu za kráľa neuznával ani [[pápež]], ani nemecký kráľ, ktorí stále považovali za uhorského kráľa Šalamúna. Preto koncom roku [[1076]] začali rokovania medzi Šalamúnom a Gejzom o uzavretí mieru.
Začiatkom roka [[1079]] dobyl kráľ Ladislav I. od Šalamúna hrad Mošon. Neúspešne sa následne skončila ďalšia výprava Henricha IV. do Uhorska na jar 1079. Roku [[1080]] uzavrel Ladislav so Šalamúnom mier. Šalamúnovi ostala len Bratislava, pretože Ladislav nechcel pristúpiť na rozdelenie kráľovstva. Nespokojný Šalamún pripravoval sprisahanie, ktoré bolo odhalené. Ladislav ho preto väznil dva roky na Vyšehrade. Pri príležitosti svätorečenia kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] v roku [[1083]] bol Šalamún prepustený. Ihneď sa odobral do [[Regensburg|Rezna]], aby požiadal manželku Juditu o zmierenie. Po jej odmietnutí sa odobral cez Poľsko, Halič a Moldavsko k Pečenehom. Pečenežskému chánovi prisľúbil za pomoc proti Ladislavovi Sedmohradsko. Útok Pečenehov a Šalamúna však Ladislav v roku [[1085]] odvrátil. Roku [[1087]] sa Šalamún zúčastnil výpravy Pečenehov proti Byzancii, počas ktorej prišiel o život.▼
▲Začiatkom roka [[1079]] dobyl kráľ Ladislav I. od Šalamúna hrad Mošon. Neúspešne sa následne skončila ďalšia výprava Henricha IV. do Uhorska na jar 1079. Roku [[1080]] uzavrel Ladislav so Šalamúnom mier. Šalamúnovi ostala len Bratislava, pretože Ladislav nechcel pristúpiť na rozdelenie kráľovstva. Nespokojný Šalamún pripravoval sprisahanie, ktoré bolo odhalené. Ladislav ho preto väznil dva roky na Vyšehrade. Pri príležitosti svätorečenia kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] v roku [[1083]] bol Šalamún prepustený. Ihneď sa odobral do [[Regensburg|Rezna]], aby požiadal manželku Juditu o zmierenie. Po jej odmietnutí sa odobral cez Poľsko, Halič a Moldavsko k Pečenehom. Pečenežskému chánovi prisľúbil za pomoc proti Ladislavovi Sedmohradsko. Útok Pečenehov a Šalamúna však Ladislav v roku [[1085]] odvrátil. Roku [[1087]] sa Šalamún zúčastnil výpravy Pečenehov proti Byzancii, počas ktorej prišiel o život.
== Referencie ==
* Ján Steinhübel: ''Nitrianske kniežatstvo.'' (Bratislava, 2004). ISBN 80-224-0812-3
| |||