Jozef I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kráľ (diskusia | príspevky)
Kráľ (diskusia | príspevky)
Riadok 15:
Už od narodenia bol predurčený za otcovho následníka a Leopold mu preto ešte počas života zaistil nástupníctvo v monarchii i na cisárskom tróne. Uhorská korunovácia deväťročného Jozefa sa konala [[9. decembra]] [[1687]], ako jedenásťročný bol [[24. január]]a [[1690]] zvolený a o dva dni neskôr korunovaný v Augsburgu rímskym kráľom. Jeho česká korunovácia sa naopak nikdy neuskutočnila.
 
Inteligentný a schopný mladík prešiel náročnou výchovou budúceho panovníka, vyznačoval sa predošetkým jazykovým nadaním (ovládal sedem rečí) a záujmom o hudbu, ktorú podľa vzoru svojho otca i komponoval. Za tienistú stránku jeho života bol považovaný značný záujem o ženy, ktorý prejavoval od svojej mladosti. Aféry a škandály, vyplývajúce z jeho vzťahu čerili pokojné ovzdušie viedenského dvora, kde v Leopoldovej dobe vládla mravopočestná atmosféra. Veľké nádeje kladené v tomto smere do Jozefovho sobáša s [[Amália Wilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amáliou Wilhelmínou]] (konal sa 24.2.1699) .Mali spolu dcéru Máriu JozefínuJozefu Habsburskú (8.12.1699 – 17.11.1757).Vďaka sobášu s AugustomomAugustom III. Saským sa najskôr stala manželkou saského kniežaťa a neskôr aj poľskou kráľovnou. Mária Jozefa mala ešte dvoch mladších súrodencov: brata Leopolda Jozefa (1700-1701) a sestru Máriu Amáliu (1701-1756) Jozef neostal svojej žene verný a pravdepodobne ju po niekoľkých rokoch manželstva dokonca nakazil pohlavnou chorobou, v dôsledku ktorej ostala neplodná.
 
== Hospodárske dedičstvo ==