Juliana Korponaiová-Géciová: Rozdiel medzi revíziami

V roku 1700 sa vydala za [[Ján Korponay|Jána Korponaya]], kapitána [[Muránsky hrad|Muránskeho hradu]], ktorý bol adoptívnym synom [[Krištof Kubíny |Krištofa Kubínyho]] (1527-1586) a [[Barbora Pongrácová|Barbory Pongrácovej]]. Mali spolu syna Gabriela. Bývala aj v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] v dome č. 11 na [[Lazovná ulica|Lazovnej ulici]], ktorý existuje dodnes. (V kuriálnej zápisnici z roku 1730 sa spomína, že darovaný a opravený „dom skonfiškoval a obýva kráľovský fiškus“, po tom čo bola Juliana obvinená z vlastizrady.) Jej manžel [[Ján Korponay]] bol banskobystrickým súdom Jána Sentiványho taktiež odsúdený na pokutu takmer 5 tisíc zlatých. Jej otec Žigmund bol plukovníkom telesnej stráže [[Imrich Tököly|Imricha Tökölyho]] Počas stavovských povstaní [[František Rákoci II. Rákoci|Františka Rákociho II. Rákociho]] už ako vydatá, bola milenkou kuruckého veliteľa baróna [[Štefan Andráši|Štefana Andrášiho]] , ktorý už bol v tom čase vdovec. Julianin manžel [[Ján Korponay]] bol v nepokojných časoch kuruckého odboja prívržencom cisára [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I. Habsburského]] (1678-1711) Údajne pod vplyvom manželky Juliany Géciovej-Korponayovej sa pridal na stranu Františka Rákociho II. Rákociho., ktorý bol so svojimi vernými v poľskej emigrácii. Juliana, keďže otec nebol prítomný, prijala v roku 1712 namiesto neho listy od kuruckých emigrantov, ktorých obsahom boli výzvy na nové povstanie proti cisárovi. (Pri výsluchu tvrdila, že ich spálila)