Juliana Korponaiová-Géciová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
opravy
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''[[Súbor:Géczy Julianna.jpg|náhľad|Juliana Géciová – Korponayová 1680 - 1714''']]
'''Juliana Géciová – Korponayová''' 1680 - 1714 bola uhorská šľachtičná (je známa tiež z románu spisovateľa [[Mór Jókai|Móra Jókaiho]] ako Levočská biela pani).
 
Bola uhorská šlachtičná (je známa tiež z románu spisovateľa [[Mór Jókai|Móra Jókaiho]] ako Levočská biela pani) Bola dcérou [[Žigmund Géci|Žigmunda Géciho]] a Judity Bakošovej. Narodila sa v [[Ožďany|Ožďanoch]] v roku 1680 v kaštieli. Do svojich 16 rokov vyrastala u [[Dávid Absolón|Dávida Absolóna]] na hrade [[Mukačevo]].
V roku 1700 sa vydala za [[Ján Korponay|Jána Korponaya]], kapitána [[Muránsky hrad|Muránskeho hradu]], ktorý bol adoptívnym synom [[Krištof Kubíny |Krištofa Kubínyho]] (1527-1586) a [[Barbora Pongrácová|Barbory Pongrácovej]]. Mali spolu syna Gabriela. Bývala aj v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] v dome č. 11 na [[Lazovná ulica|Lazovnej ulici]], ktorý existuje dodnes. (V kuriálnej zápisnici z roku 1730 sa spomína, že darovaný a opravený „dom skonfiškoval a obýva kráľovský fiškus“, po tom čo bola Juliana obvinená z vlastizrady.) Jej manžel [[Ján Korponay]] bol banskobystrickým súdom Jána Sentiványho taktiež odsúdený na pokutu takmer 5 tisíc zlatých. Jej otec Žigmund bol plukovníkom telesnej stráže [[Imrich Tököly|Imricha Tökölyho]] Počas stavovských povstaní [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] už ako vydatá, bola milenkou kuruckého veliteľa baróna [[Štefan Andráši|Štefana Andrášiho]] , ktorý už bol v tom čase vdovec. Julianin manžel [[Ján Korponay]] bol v nepokojných časoch kuruckého odboja prívržencom cisára [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I. Habsburského]] (1678-1711) Údajne pod vplyvom manželky Juliany Géciovej-Korponayovej sa pridal na stranu Františka II. Rákociho., ktorý bol so svojimi vernými v poľskej emigrácii. Juliana, keďže otec nebol prítomný, prijala v roku 1712 namiesto neho listy od kuruckých emigrantov, ktorých obsahom boli výzvy na nové povstanie proti cisárovi. (Pri výsluchu tvrdila, že ich spálila).
 
 
Bola uhorská šlachtičná (je známa tiež z románu spisovateľa [[Mór Jókai|Móra Jókaiho]] ako Levočská biela pani) Bola dcérou [[Žigmund Géci|Žigmunda Géciho]] a Judity Bakošovej. Narodila sa v [[Ožďany|Ožďanoch]] v roku 1680 v kaštieli. Do svojich 16 rokov vyrastala u [[Dávid Absolón|Dávida Absolóna]] na hrade [[Mukačevo]].
V roku 1700 sa vydala za [[Ján Korponay|Jána Korponaya]], kapitána [[Muránsky hrad|Muránskeho hradu]], ktorý bol adoptívnym synom [[Krištof Kubíny |Krištofa Kubínyho]] (1527-1586) a [[Barbora Pongrácová|Barbory Pongrácovej]]. Mali spolu syna Gabriela. Bývala aj v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] v dome č. 11 na [[Lazovná ulica|Lazovnej ulici]], ktorý existuje dodnes. (V kuriálnej zápisnici z roku 1730 sa spomína, že darovaný a opravený „dom skonfiškoval a obýva kráľovský fiškus“, po tom čo bola Juliana obvinená z vlastizrady.) Jej manžel [[Ján Korponay]] bol banskobystrickým súdom Jána Sentiványho taktiež odsúdený na pokutu takmer 5 tisíc zlatých. Jej otec Žigmund bol plukovníkom telesnej stráže [[Imrich Tököly|Imricha Tökölyho]] Počas stavovských povstaní [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] už ako vydatá, bola milenkou kuruckého veliteľa baróna [[Štefan Andráši|Štefana Andrášiho]] , ktorý už bol v tom čase vdovec. Julianin manžel [[Ján Korponay]] bol v nepokojných časoch kuruckého odboja prívržencom cisára [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I. Habsburského]] (1678-1711) Údajne pod vplyvom manželky Juliany Géciovej-Korponayovej sa pridal na stranu Františka II. Rákociho., ktorý bol so svojimi vernými v poľskej emigrácii. Juliana, keďže otec nebol prítomný, prijala v roku 1712 namiesto neho listy od kuruckých emigrantov, ktorých obsahom boli výzvy na nové povstanie proti cisárovi. (Pri výsluchu tvrdila, že ich spálila)
Bola zatknutá, obvinená, zo špionáže, vlastizrady a na hrade Červený Kameň uväznená, neskôr žalárovaná v [[Győr|Győri]]. Celkove tri roky. Na priamy nátlak cisára, Tzv. „delegovanému súdu“ predsedal gróf [[Štefan Koháry]] (1649-1731) Ďalší členovia súdu boli [[Ján Pálfi]], [[Mikuláš Ilešházi]]. Súd najskôr odložil vynesenie rozsudku o dva roky, ale nakoniec poslúchol kráľovský príkaz aby obvinená bola súdená aj mučená.V tejto súvislosti je zaznamenaný cisárov argument: ''„aj keď neexistuje žiadny právny bod, ktorý by nám to umožňoval, žiadny zákon nám to ani nezakazuje.“'' Juliana bola počas súdu uväznená v Győri v podzemnej kobke v budove radnice. Bola mučená vyviazaním tela na strop za ruky a zaťažením dolných končatín kamenným závažím. Od pálenia rozpálenou žehličkou jej sudcovia z mučenia upustili. Počas tortúry nepriznala nič k čomu by sa už skôr nepriznala dobrovoľne. Na trhovisku v Győri bola 25. septembra 1714 Juliana popravená. Verejne ju sťali mečom pripútanú k popravčiemu stĺpu (na dnešnom námestí Széchenyi) a pochovali ešte v ten deň na neďalekom katedrálnom cintoríne. (dnes už neexistuje) V zázname z 25. septembra 1714 sa spomína, že ''"Julianu sťali pred zrakom ľudu"''. V Matrike zosnulých v Győri je zápis, že ju pochoval "nemecký kaplán František Kopcsinai.“
 
Z najnovších bádaní historikov vyplýva, že Juliana Géciová-Korponayová bránu v obliehanej [[Levoča|Levoči]] neotvorila.
V skutočnosti len jej milenec Štefan Andráši oznámenie a listy o predbežnom rokovaní o kapitulácii postúpil prostredníctvom nej obrancom Levoče. Mesto dobrovoľne kapitulovalo podľa dohody mestskej rady a cisárskeho generála [[generál Georg Löffelholz|Georga Wilhelma Löffelholza]] (1661-1719) .
V roku 1909 zorganizoval historik [[Kálmán Thaly]] (1839-1909) v Maďarsku prednášku o Juliane Korponayovej Na prednáške tvrdil, že poskytol spisovateľovi Mórovi Jókaimu námet k romantickému románu Levočská biela pani.
 
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
 
 
[[hu:Géczy Julianna]]