Veľkovezír: Rozdiel medzi revíziami

▲'''Veľkovezír''' (po turecky: ''Vezír-i Azam'', alebo ''Sadr-i Azam'' (Sadrazam), alebo ''serdar-i Ekrem'', Po arabsky: صدر اعظم alebo: وزیر اعظم , (وزير) je v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho [[úradník]]a, [[kalif]]ovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii [[premiér]]a - predsedu vlády. [[Sultán]] s absolútnou mocou, a v zásade iba sultán sám ho mohol odvolať. Veľkovezír bol držiteľom [[cisárska pečať|cisárskej pečate]] a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezír pri zasadaní bol nazývaný "''Kubbealtı vezír''" v zmysle ich miesta zhromaždenia, Kubbealtı (pod kupolou) V [[Topkapi]] v [[Istanbul]]e. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (''Bab-i-humajun''). "''vznešená brána"''. Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo [[Vysoká Porta|Vysokej Porte]] (''Po francúzsky: Porta Sublima''), Zaužíval sa francúzky názov "Porta Sublima" preto, lebo [[francúzština]] bola jazykom európskej [[diplomacia|diplomacie]]. V tej budove sídlil vezír, a sídlili tam aj úrady všetkých hlavných ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske [[edikt]]y.

▲Počas počiatočných fáz vznikajúceho osmanského štátu, sa používal iba titul [[vezír]]. Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako veľkovezír bol [[Çandarlı Kara Halil Hayreddin Pasha]], počas vlády sultána [[Murad I.|Murada I.]] prezývaný Hügavendigâr (''Božský''). Cieľom zaužívania titulu veľkovezír bolo odlíšiť držiteľa pečate - [[Sultána]] od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal názov „''vezir-i Azam''“. Neskôr bol postupne nahradený termínom „''sadrazam''“. Oba vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, veľkovezíri boli tiež nazývaní „''Sadr-i Ali''“ (veľkovezír), „''vekil-i mutlak'' „ (absolútny právnik), „''Sahib-i Devlet''“ (držiteľ štátu), „''zat-i Asafa''“ (vezírska osoba). [[Osmanská ríša]] bola riadená dlhým radom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie [[dynastia Koprülü|dynastie Koprülü]] (1656–1703).