Vlčince: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 464 bajtov ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (Robot: Automated text replacement (-{{[sS]lovenský-geo-stub}} +{{Slovenský výhonok}}))
'''Vlčince''' sú mestská časť [[Žilina|Žiliny]]. Sú najväčším žilinským sídliskom. Výstavba začala v roku [[1971]] a bola ukončená v roku [[19891982]] podľa projektu architekta Emila Galovského. Sídlisko pozostáva zo štyroch menších častí označených Vlčince I. až IV. Nachádza sa tu 7 500 bytov, v ktorých býva cca 3025 000 obyvateľov. V súčasnosti sa na východnom okraji projekčne pripravuje dostavba sídliska označená ako Vlčince V.
V tridsiatich rokoch tu bolo vojenské letisko, neskôr civilné, z ktorého v rokoch 1946 -1948 lietala pravidelná letecká linka do Bratislavy. Neskôr sa priestory uvoľnili pre rozrastajúce mesto. Od roku 1971 sa začali budovať prvé panelové domy až do roku 1982, kedy bola výstavba ukončená. Bolo tu postavených asi 7.500 bytov, v ktorých býva asi 25.000 obyvateľov. Dopravne zle naprojektované sídlisko sa postavilo podľa návrhu Ing. arch. Galovského. Na sídlisku bolo päť základných škôl, niekoľko materských škôl, nákupné stredisko, obchody, poliklinika, polícia, tranzitná telefónna ústredňa, pošta, domov dôchodcov, bytové družstvo, benzínová pumpa, neskoršie pribudol Slovenský energetický dispečing, dve veľkogaráže, obchodný dom Nay a katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie a grékokatolícky kostol. Sídlisko Vlčince je samostatná rímsko-katolícka farnosť. Od roku 2005 sa pokračuje v budovaní bytovej výstavby Vlčince V a rezidencie Lesopark. Pripravuje sa výstavba viacúčelového objektu (aj byty) Renox, 22 podlažného polyfunkčného komplexu Europalace, asanácia ZŠ Moskovská a na jej mieste výstavba ďalšieho obytného komplexu s 22 podlažnou budovou. Sídlisko má trolejbusovú dopravu a je na napojené na trolejbusovú sieť z troch rôznych smerov. Sídlisko Vlčince sa po viac ako tridsiatich rokoch opäť prebudováva a mení sa jeho pôvodná tvár. Z pôvodnej osady Vlčince, ktorá bola nakreslená na najstaršej mape Žiliny z roku 1747 zostal len názov.
 
== Externé odkazy ==
378

úprav