Bitka na Dnepri: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot automaticky nahradil text: (-{{rus| +{{V jazyku|rus|) |
pravopis |
||
Riadok 24:
'''Bitka na Dnepri''' ({{V jazyku|rus|Битва за Днепр}}) bola séria ozbrojených stretnutí medzi vojskami [[Tretia ríša|nacistického Nemecka]] a [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] počas [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala od konca augusta do decembra [[1943]], na oboch brehoch rieky [[Dneper]] na dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podstatnú časť bitky tvorila [[černigovsko-poltavská operácia]], pri ktorej sovietske vojská na širokom fronte dosiahli východný breh Dnepra. Boje na západnom brehu Dnepra sa označujú aj ako [[dnepersko-karpatská útočná operácia]].
Bojov sa zúčastnilo celkovo asi 4 milióny mužov a žien, oboch strán. Bitka zasiahla front na celkovej dĺžke 1 700 km. Po štyroch mesiacoch bojov bol oslobodený celý pravý breh Dnepra a vybudovaných 23 predmostí, ktoré poskytli sovietskym vojskám odrazový mostík pri prieniku na Ukrajinu. Bitka o Dneper, bola jednou z najkrvavejších bitiek v dejinách, podľa odhadov v nej obe strany stratili dovedna 1 700 000 begin_of_the_skype_highlighting 1 700 000 end_of_the_skype_highlighting až 2 700 000 vojakov.
== Predohra bitky ==
Riadok 38:
=== Útoky sovietskych vojsk na ľavom brehu Dnepra ===
[[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|náhľad|vpravo|Pohyb frontu od augusta 1943 do decembra 1944]]
[[24. august]]a 1943 sovietske divízie začali na úseku tiahnúcom sa 1 400 km od starobylého ruského mesta [[Smolensk]] na severe až po [[Azovské more]] na juhu novú veľkú ofenzívu.
Už po dvoch týždňoch ťažkých bojov, [[Adolf Hitler]] nariadil [[7. september|7. septembra]] 1943 jednotkám aby začali v oblasti 20 až 40 km od rieky aplikovať pri ústupe [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]], čo znamenalo, že za sebou odvážali, likvidovali, plienili a mínovali všetko čo mohlo nepriateľovi poslúžiť pri zásobovaní. Toto ale nestihli Nemci aplikovať po celej dĺžke frontu. V niektorých oblastiach však násilne evakuovali i civilné obyvateľstvo, ktoré buď smerovalo na [[nútená práca|nútené práce]] do [[Tretia ríša|Tretej ríše]], alebo muselo vykonávať opevňovacie práce. Nemci k tomuto kroku pristúpili aj pre to, že Sovieti v novooslobodených oblastiach povolávali do armády väčšinu mužskej populácie. K tomuto kroku Sovieti pristúpili, v dôsledku ťažkých strát, ktoré ich sily počas bojov východne od Dnepra utrpeli. Narýchlo povolávaní muži, ktorí neprešli žiadnym bojovým výcvikom, ale iba krátkym kurzom zachádzania so zbraňou poväčšinou ani nedostali uniformy. Radoví vojaci preto týmto jednotkám hovorili čierne pluky, ich osud je často porovnávaný s [[Štrafbat|trestnými oddielmi]] formovanými na základe rozkazu [[Rozkaz č. 227|rozkazu č. 227]].
Riadok 60:
[[25. september|25. septembra]] jednotky [[Sovietska 5. tanková armáda|5. tankovej armády]] pri [[Záporožie|Záporoží]] objavili dva ľahko poškodené nemecké pontónové člny, opravili ich a použili ich pri preprave cez rieku.
[[Súbor:Map of dnieper battle grand.jpg|náhľad|vľavo|Mapa sovietskej ofenzívy]]
V neskorých nočných hodinách [[26. september|26. septembra]] sa na niekoľko kilometrovom úseku brehu pred obcou [[Ľjutež]] severne od Kyjeva, pokúsili o prechod Dnepra viaceré pechotné pluky [[Sovietska 240. divízia|240. divízie]] spadajúcej pod velenie [[Sovietska 38. armáda|38. armády]]. V následných ťažkých bojoch s [[88. divízia Wehrmachtu|88.]] a [[208. divízia Wehrmachtu|208. divíziou]] nemeckého [[XIII. zbor Wehrmachtu|XIII. zboru]] ale boli za ťažkých strát odrazené. Okolo 4. hodiny ráno 27. septembra sa na tom istom úseku cez rieku pokúsila prejsť na piatich rybárskych
Do 30. septembra získala Červená armáda na západnom brehu Dnepra 23 [[predmostie (vojenstvo)|predmostí]] a dve ďalšie na rieke [[Pripiať (rieka)|Pripiať]]. Mnohé prechody Nemcov zaskočili, boje však boli tvrdé a nacisti viedli energické protiútoky aby nebezpečné predmostia zničili. Takmer polovicu z nich skutočne zničili alebo z nich prinútili Sovietov ustúpiť. Intenzívne boje prebiehali aj vo vzduchu, najmä na miestach, kde ženisti postavili pontónové mosty.
Riadok 67:
[[Súbor:Dnieper Forcing Offensive.jpg|náhľad|vpravo|Sovietska pechota na Dneperskom predmostí, október 1943]]
Medzi najväčšie predmostia, ktoré Sovieti získali patrilo predmostie južne od [[Kremenčug]]u, ktorý oslobodili 29. septembra. Do 10. októbra ho [[Sovietska 37. armáda|37. armáda]] rozšírila na 35 km šírku a hĺbku 6 - 12 km. Ťažké boje prebiehali aj na iných miestach. Konevovmu Stepnému frontu sa podarilo za ťažkých strát rozšíriť predmostie pri ostrove Glinsk-Borodajevsk. Živá sila 123. pluku 53. streleckej divízie v dôsledku bojov nemeckými
=== Boje za Dneprom ===
| |||