Veľkovezír: Rozdiel medzi revíziami

'''Veľkovezír''' (po turecky:{{V jazyku|tur|''Vezír-i Azam'', }} alebo ''Sadr-i Azam'' (Sadrazam), alebo ''serdar-i Ekrem'', Po arabsky:{{V jazyku|ara|صدر اعظم }} alebo: وزیر اعظم , (وزير) je v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho [[úradník]]a, [[kalif]]ovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii [[premiér]]a - predsedu vlády. [[Sultán]] s absolútnou mocou a v zásade jedine iba sultán ho mohol odvolať.

Veľkovezír bol držiteľom [[cisárska pečať|cisárskej pečate]] a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezíri pri zasadaní boli nazývaní "''Kubbealtı„Kubbealtı vezírvezír“''" z dôvodu miesta ich zhromaždenia, (Kubbealtı - pod kupolou), vládneho paláca [[Topkapi]] v [[Istanbul]]e. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (''Bab-i-humajun''). "(''vznešená brána"''). Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo [[Vysoká Porta|Vysokej Porte]] ({{V jazyku|fra|''Po francúzsky: Porta Sublima''}}), . Zaužíval sa francúzky názov "Porta„Porta Sublima"Sublima“ preto, lebo [[francúzština]] bola jazykom európskej [[diplomacia|diplomacie]]. V Porte sídlil veľkovezír, a taktiež aj úrady všetkých ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske [[edikt]]y.

Počas počiatočného obdobia vznikajúcej Osmanskej ríše, sa používal len titul [[vezír]]. Doslovne vyjadroval význam ako "nosič„nosič bremena"bremena“. Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako veľkovezír, bol [[Candarlı Kara Halil Hayreddin Paša]], počas vlády sultána [[Murad I.|Murada I.]] prezývaného ako "Hügavendigâr"„Hügavendigâr“ (''Božský''). Cieľom zaužívania titulu veľkovezír„veľkovezír“ bola snaha odlíšiť držiteľa sultánovej pečate od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal titul „''vezir-i Azam''“. Neskôr bol postupne nahradený titulom „''sadrazam''“. Oba tituly vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, boli veľkovezíri boli tiež nazývaní: „''Sadr-i Ali''“ (veľkovezír), „''vekil-i mutlak''"“ (absolútny právnik), „''Sahib-i Devlet''“ (držiteľ štátu), „''zat-i Asafa''“ (vezírska osoba). [[Osmanská ríša]] v jej čase trvania bola riadená dlhým zoznamom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie [[dynastia Koprülü|dynastie Koprülü]] (1656–1703).

V 19. storočí, funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných [[monarchia|monarchií]].