Zborov (okres Bardejov): Rozdiel medzi revíziami

Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] z r. [[1347]], ktorou zakázal kastelánom "de Makouicha" Štefanovi a Jurajovi Bubekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať poddaných na makovické panstvo. V tom istom roku nariadil kastelánom, aby nebránili Bardejovčanom užívať majetok v Mokroluhu darovaný Bardejovu jeho otcom Karolom Róbertom. Aj prvá hodnoverná písomná správa viažuca sa k dedine Zborov bola vydaná v súvislosti s domáhaním sa majetkových práv smilnianskými Thekulovcami, ktorí sa sťažovali u kráľa a žiadali vrátenie celého panstva Smilno. Na podnet a z poverenia Ľudovíta I. vykonal zástupca Jágerskej kapituly obhliadku smilnianského panstva a v listine z r. 1355 uvádza okrem iných dedín aj hrad Makovicu a dedinu Zborov s kaplnkou a mlynom (Viliam Zbro et in ipsa capellam et molendinum). Z uvedenej listiny vyplýva, že Zborov existoval už niekoľko desaťročí a že tu stála kaplnka a mlyn, ktorý sa spomína aj v r. 1492. To znamená, že obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom. O jeho pomerne vyspelej úrovni svedčí aj pestovanie chmeľu. Dokladá nám to chotárny názov Chmeľník, ktorým je dodnes označovaná poloha s najúrodnejšou pôdou v Zborove. Z listiny sa ďalej dozvedáme o doosídľovaní hradného panstva Makovica - Zborov a pohraničných oblastí kastelánom Mikulášom Forgáčom., ktorý si od Ľudovíta I. zároveň vymohol povolenie na otvorenie baní na striebro (asi na Koldoríne a pri dedine Zlaté). Nároky Thekulovcov neboli uspokojené a už v roku 1364 získal kráľovské hradné panstvo Makovica spolu so smilnianským panstvom do dedičnej držby šľachtic Peter Cudar z Olnoru a do nájmu mýta v Bardejove a Gaboltove. Cudarovci v zapätí rozšírili hradné panstvo o majetky panstiev Radoma a Kurima a najneskôr do r. 1387 aj panstva Stročín. Vytvorili tak rozsiahle feudálne domínium v severnom Šariši, jedno z najväčších na Slovensku. Zintenzívnili doosídľovanie započaté ich predchodcami, k čomu prispela aj dohoda s jágerským biskupom ohľadne platenia desiatku. Pri tomto doosídľovaní sa v r. 1357 na stračínskom panstve prvýkrát stretávame s novoprisťahovaným obyvateľstvom nazývaných v prameňoch "Valachi " alebo "Rutheni " (Valasi, Rusíni), ktoré čoskoro význame a priaznivo ovplyvnilo hospodárenie na stračínskom a neskôr, najmä od 15. storočia, aj makovickom panstve. Odrazilo sa to v hustote osídlenia v prvej tretine 15. storočia. V portálnom daňovom súpise z r. 1427 nachádzame na majetkoch Cudarovcov 46 osád z 1321 usadlosťami (novoprisťahovaní Valasi boli oslobodení od dane, pretože v r. 1415 bolo uvedených 64 osád.), z toho v Zborove bolo 35 usadlostí, čo ho zaradzovalo medzi väčšie dediny (Kurima mala 102, Hažlín 77, Smilno 45, Gaboltov 36 a pod.). Nepriaznivé politické pomery v Uhorsku v nasledujúcom období vážne narušili charakter a hustotu osídlenia. Poľské vojenské ťaženia v r. 1439 - 1444, 1471 a 1491 - 1492 cez makovické panstvo, pôsobenie Jiskrových žoldnierskych vojsk, chaos v krajine a feudálna anarchia boli spojené s bojmi o uprázdnený uhorský trón a podnietili činnosť lúpežných bratríckych skupín a hromadný odchod poddaných z panstva. Tento stav trval až do konca 15. storočia. Po vymretí Cudarovcov v r. 1470 daroval kráľ Matej Korvín makovické hradné panstvo s hradom majiteľom stropkovského hradného panstva pánom z Rozhanoviec (Rozgonyiovcom). Noví majitelia v snahe obmedziť odliv poddaných z panstva urobili reformu v zemepánskej časti feudálnej renty. Napriek tomu v r. 1494 poklesol počet zdanených usadlostí oproti r. 1427 z 1321 na 293,5. V r. 1493 získal hradné panstvo sliezsky šľachtic Schellenberg a po ňom v r. 1522 páni z Torysy (Tarczayovci). V bojoch o uhorský trón podporovali Jána Zápoľského a po jeho porážke im bolo domínium v r. 1548 kráľom Ferdinandom odňaté a pridelené jeho prívržencovi magnátovi Gašparovi Šeredymu. Po jeho smrti v r. 1557 zdedil panstvo syn Juraj a po ňom ho získal Andrej Balaša. Napokon ho do r. 1601 vlastnil poľský magnát Ján z Ostrogu, ktorý sa oženil s dcérou Juraja Šeredyho. Za Šeredyovcov sa hospodárske a sídliskové pomery na panstve výrazne skonsolidovali. Podporovali obchod, vymohli od Ferdinanda týždenné trhy a dva výročné jarmoky pre zemepánske mestečko Kurimu. Opäť zahájili doosídľovanie panstva na valašskom práve predovšetkým Rusínmi z poľskej Haliče, čo sa odrazilo v etnickej skladbe poddaných na panstve Makovica - Zborov. Obchodné cesty do Poľska začali ožívať a v Zborove bola zriadená mýtnica. V r. 1600 tu bolo obývaných do 50 domácností.

 

 

Vypukla 1. svetová vojna a Zborov sa stal svedkom najťažších bojov na našom území. Prvá invázia Rusov si nevyžiadala väčšie obete a materiálne škody. Rakúsko - uhorské vojsko 20. novembra 1914 po prvých výstreloch opustilo zákopy a ustúpilo. V predvečer prišiel do Zborova aj hlavný stratég haličskej operácie, cárov pobočník gen. Brusilov, ktorý sa ubytoval so svojím štábom v dome notára Jozefa Schultza. V ďalších dňoch navštívili Zborov aj generáli Rjadkov, Dimitrijev, Kornilov, Duchonin a iní vojenskí hodnostári. Vzťahy medzi obyvateľstvom a ruskými vojakmi boli na prekvapenie dobré. V noci z 8. na 9. decembra však Rusi chvatom opustili Zborov, aby sa vyhli obkľúčeniu. Na druhý deň obsadili obec rakúsko - uhorské vojská. Začal perzekúcia občanov, ktorí sympatizovali s Rusmi a príprava na druhú inváziu. Druhá invázia Rusov začala až 25. marca 1915.