Verzia z 10:38, 7. október 2010 upraviť SassoBot (diskusia \| príspevky) 6 205 editací d robot Pridal: hu:Benedicti M. Lőrinc ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:46, 3. január 2011 upraviť vrátiť Štefan Redaktor (diskusia \| príspevky) 150 editací aktualizácia: záhlavie, charakteristika + zdroje, drobné opravy Ďalšia úprava →
Riadok 2: \|Meno = Vavrinec Benedikt z Nedožier \|Portrét = \|Popis = slovenský humanistický básnik, pedagóg, filológ a, jazykovedec, matematik, hudobník \|Dátum narodenia = [[10. august]] [[1555]] \|Miesto narodenia = [[Nedožery - Brezany]], [[Slovensko]] \|Dátum úmrtia = [[4. jún]] [[1615]] \|Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} '''Vavrinec Benedikt z Nedožier''' ('''Vavrinec Benedikt Nedožerský''') (* [[10. august]] [[1555]] , [[Nedožery - Brezany]], [[okres Prievidza]] – † [[4. jún]] [[1615]], [[Praha]]) bol [[~~Slovensko~~Slováci\|slovenský]] [[humanizmus\|humanista]], [[básnik]], [[pedagogika\|pedagóg]], [[klasicizmus\|klasický]] [[filológia\|filológ]] a, [[jazykoveda\|jazykovedec]], [[matematik]] a [[hudobník]]. Vavrinec Benedikt Nedožerský bol popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia [[humanizmus\|humanizmu]] a [[renesancia\|renesancie]], a to nielen ako profesor, dekan [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity\|Filozofickej fakulty]] a [[prorektor]] [[Karlova univerzita\|Karlovej univerzity v Prahe]], ale aj ako [[pedagogika\|pedagogický]] [[reforma\|reformátor]] a [[autor]] diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu [[školstvo\|školstva]], jazykovedec a [[tvorca]] po [[latinčina\|latinsky]] napísanej prvej [[systematika\|systematickej]] [[gramatika\|gramatiky]] [[Česko\|českého]] [[jazyk]]a, humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra, tvorca prvého systému [[časomiera\|časomernej]] [[prozódia\|prozódie]] a autor kníh o [[poetika\|poetike]], autor [[žalm]]ových [[parafráza (literatúra)\|parafráz]] celého [[Kniha žalmov\|žaltára]] a hudobník presadzujúci nové formy v jeho zhudobnení či matematik a autor [[učebnica\|učebnice]] o základoch [[aritmetika\|aritmetiky]].<ref name=KOLLARIK1>KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref><ref name=KAKOSOVA>KÁKOŠOVÁ, Zuzana: BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, Vavrinec (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: ''Slovník slovenských spisovateľov,'' 2005, s. 80 – 81.</ref><ref name=SMATLAK>ŠMATLÁK, S.: ''Dejiny slovenskej literatúry 1,'' 2002.</ref> == Životopis == Pochádzal zo [[Slovensko\|Slovenska]] a vzdelanie získaval v [[Jihlava (mesto)\|Jihlave]], ako desaťročný navštevoval školu v [[Prievidza\|Prievidzi]]. Po otcovej smrti odišiel do [[Jihlava (mesto)\|Jihlavy]] ku svojmu strýkovi Samuelovi, kde našiel možnosť vzdelávať sa. Uprostred štúdií však na niekoľko rokov ťažko ochorel. Po vyliečení študoval na [[Karlova univerzita\|Karlovej univerzite]] v [[Praha\|Prahe]] [[filozofia\|filozofiu]] a [[teológia\|teológiu]]. V roku [[1593]] prijal miesto [[učiteľ]]a v [[Moravské Budějovice\|Moravských Budějoviciach]] a ďalšie dva roky bol rektorom v [[Uherský Brod\|Uherskom Brode]]. V roku [[1595]] sa opäť vrátil do [[Praha\|Prahy]], aby tu skončil [[štúdium]] na [[Karlova univerzita\|Karlovej univerzite]]: [[16. september\|16. septembra]] [[1597]] dosiahol na artistickej fakulte hodnosť [[bakalár]]a za prácu na tému z vojenského umenia. Od [[8. október\|8. októbra]] [[1599]] krátko pôsobil ako rektor partikulárnej [[škola\|školy]] ([[gymnázium\|gymnázia]]) v [[Žatec\|Žatci]], ktorá bola vtedy po [[Karlova univerzita\|Karlovej univerzite]] najslávnejšou školou v [[Čechy\|Čechách]]. [[4. júl]]a [[1600]] rektor [[Karlova univerzita\|Karlovej univerzity]] Bacháček promoval Benedikta na magistra [[filozofia\|filozofie]], čiže [[doktor]]a. Od roku [[1604]] až do svojej smrti bol profesorom, v roku [[1611]] [[prorektor]]om a v roku [[1612]] [[dekan]]om artistickej ([[filozofia\|filozofickej]]) fakulty na [[Karlova univerzita\|Karlovej univerzite]]. Prednášal aj [[matematika\|matematiku]] a [[fyzika\|fyziku]] a ako profesor na univerzite bol [[autor]]om po [[latinčina\|latinsky]] napísanej systematickej gramatiky [[Česko\|českého]] [[jazyk]]a. == Tvorba == Bol autorom viacerých [[pedagogika\|pedagogických]], [[jazykoveda\|jazykovedných]] a [[filozofia\|filozofických]] spisov, o. i. aj prvej systematickej [[gramatika\|gramatiky]] [[Česko\|českého]] [[jazyk]]a, ale napísal i [[matematika\|matematickú]] učebnicu ''Elementa arithmeticae…''Vo svojich [[filozofia\|filozofických]], [[pedagogika\|pedagogických]] a iných [[veda\|vedeckých]] náhľadoch bol ovplyvnený [[Nemecko\|nemeckým]] [[humanizmus\|humanistom]] [[Philipp Melanchthon\|P. Melanchthonom]], ale aj kritickým [[Francúzsko\|Francúzom]] [[Pierre de la Ramé]]em. Upozorňoval na potrebu ''"zvedečtenia''" ~~výuky~~výučby reálnymi predmetmi, medzi nimi aj [[matematika\|matematikou]], ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ [[veda\|vedeckých]] štúdií. Vďaka svojmu dielu a učeniu sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho [[humanizmus\|humanizmu]] a [[renesancia\|renesancie]].▼ ▲Bol autorom viacerých [[pedagogika\|pedagogických]], [[jazykoveda\|jazykovedných]] a [[filozofia\|filozofických]] spisov, o. i. aj prvej systematickej [[gramatika\|gramatiky]] [[Česko\|českého]] [[jazyk]]a, ale napísal i [[matematika\|matematickú]] učebnicu ''Elementa arithmeticae…''Vo svojich [[filozofia\|filozofických]], [[pedagogika\|pedagogických]] a iných [[veda\|vedeckých]] náhľadoch bol ovplyvnený [[Nemecko\|nemeckým]] [[humanizmus\|humanistom]] [[Philipp Melanchthon\|P. Melanchthonom]], ale aj kritickým [[Francúzsko\|Francúzom]] [[Pierre de la Ramé]]em. Upozorňoval na potrebu ''zvedečtenia'' výuky reálnymi predmetmi, medzi nimi aj [[matematika\|matematikou]], ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ [[veda\|vedeckých]] štúdií. Vďaka svojmu dielu a učeniu sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho [[humanizmus\|humanizmu]] a [[renesancia\|renesancie]]. == Dielo == === Poézia === [[1607]] -– ''Štruktúra nižšej školy (Penitioris scholae structura) '', latinská básnická skladba v hexametroch▼ [[1606]] – ''Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vzdáni'', osobná, intímna duchovná lyrika ▲[[1607]] - ''Štruktúra nižšej školy (Penitioris scholae structura) '', latinská básnická skladba v hexametroch [[1606]] -– ''Žalmové ~~někteří~~devadesátý vprvní ~~písně~~a ~~české~~stý třetí na způsob ~~veršů~~ latinských ~~nově~~veršů ~~uvedeni a vzdáni~~vydáni'', ~~osobná, intímna duchovná~~žalmy ~~lyrika~~ [[1606]] - ''Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni'', žalmy === Odborné diela === [[1603]] -– ''Dve knihy českej gramatiky zostavené podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo) '', prvá systematická gramatika [[čeština\|českého]] jazyka▼ [[1612]] -– ''Základy aritmetiky (Elementa arithmeticae…)'', učebnica [[matematika\|matematiky]] ([[Praha]])▼ [[1612]] -– ''Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae) '', spis▼ == Referencie == ▲[[1603]] - ''Dve knihy českej gramatiky zostavené podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo) '', prvá systematická gramatika [[čeština\|českého]] jazyka <references /> ▲[[1612]] - ''Základy aritmetiky (Elementa arithmeticae…)'', učebnica [[matematika\|matematiky]] ([[Praha]]) ▲*[[1612]] - ''Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae) '', spis {{DEFAULTSORT:Benedikt z Nedožier, Vavrinec}}

Vavrinec Benedikt z Nedožier: Rozdiel medzi revíziami