Vavrinec Benedikt z Nedožier: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia: literatúra, poetika a hudba |
aktualizácia: doplnenie časti o jazykovede |
||
Riadok 32:
Rukopis Benediktovej prozódie, ktorý tlačou mala vydať po jeho smrti Karlova univerzita, ani jeho štyri knihy Poetiky a pravdepodobne celý žaltár (sám uvádzal, že má preložených vyše sto žalmov) sa, žiaľ, nezachovali.<ref name=KOLLARIK1 /> Celé dielo, prichystané už do tlače, zahynulo pri plienení Prahy roku [[1620]]. [[Jan Amos Komenský]], želejúc za ním, chcel ho nahradiť vlastnými prekladmi, dokonalosť Benediktiho verša však nedosiahol, ako i vôbec časomerný verš Benediktiho ostal dlho neprevýšený.<ref>KRČMÉRY, Š.: ''Dejiny literatúry slovenskej I'' [online], 1976.</ref> Benedikt sa uvedomele zaradil do svetovej prekladovej i parafrázovanej žalmistiky. Vzhľadom na metrickú a prozodickú stránku je jeho výtvor najlepší i v porovnaní so [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočím]], možno ho smelo nazvať vzorným, a znamená vrchol českej časomernej prozódie.<ref name=KOLLARIK1 />
=== Jazykoveda ===
Po dlhej prípravnej práci Vavrinec Benedikt Nedožerský napísal a vydal prvú systematickú gramatiku českého jazyka ''Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami'' (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo, 1603). Na jej príprave a vydaní pracoval plných deväť rokov.<ref name=KOLLARIK8>Koncept svojej českej gramatiky si vyhotovil už roku 1594 v Uherskom Brode, kde bol rektorom. Svoju gramatiku dokončil v Nemeckom Brode, kde pôsobil roku 1603, a vydal ju tlačou v Prahe u Jana Otthmara v tom istom roku. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> Jeho práca je najlepším a najsamostatnejším gramatickým dielom takmer na dve storočia. V tomto zmysle ju hodnotili aj všetci významní českí lingvisti, z nich napr. [[Josef Dobrovský]] či Jozef Jungmann, ako aj slovenský jazykovedec [[Martin Hattala]].<ref name=KOLLARIK1 />
Benedikt svoju gramatiku venoval českej a slovenskej mládeži. V latinskom úvode vysvetľuje, že jeho slovenský pôvod mu nebráni napísať gramatiku češtiny. Svoju publikáciu venuje ctihodným správcom cirkevným, obecným pisárom, ale aj poctivej a dobre vzdelanej mládeži českej, moravskej a slovenskej a iných národov, dbajúc o český jazyk.<ref name=KUCIANOVA /> V príhovore vyčíta svojim rodákom nedbanlivosť v pestovaní materinského jazyka.<ref name=KAKOSOVA /> V diele vychádza zo živého hovorového a z kultivovaného cirkevného jazyka. Všíma si rozdiely medzi spisovným a ľudovým jazykom a medzi českými, slovenskými a moravskými nárečiami.<ref name=KAKOSOVA /> V prvej knihe sa zaoberal tvaroslovím a čiastočne hláskoslovím a v druhej knihe skladbou. V štyridsiatich ôsmich krátkych kapitolách dvojdielnej gramatiky napísanej podľa latinských, nemeckých a francúzskych vzorov rozviedol latinské pravidlá, po ktorých nasledujú české príklady, vysvetlenie a poznatky.<ref name=KUCIANOVA />
Pri hodnotení Benediktovej gramatiky treba vyzdvihnúť predovšetkým jeho humanistické vlastenectvo a význam pri normovaní českého spisovného jazyka a upevňovaní českého povedomia, ako aj jeho jedinečný prejav starostlivosti o pestovanie a kultivovanie vlastného, slovenského jazyka, čím sa stáva prvým výrazným podnecovateľom formovania spisovnej slovenčiny.<ref name=KOLLARIK1 />
Vďaka svojmu dielu a učeniu sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho [[humanizmus|humanizmu]] a [[renesancia|renesancie]].
| |||