Tvarožná (okres Kežmarok): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: war:Tvarožná, Distrito han Kežmarok |
d aktualizácia po voľbách 2010 |
||
Riadok 22:
|Telefón = 052/4595622
|Fax = 052/4595622
|Starosta = Ing. Dagmar Mathiová<ref>{{Zoznam starostov a primátorov 2010|Ing. Dagmar Mathiová}}</ref>
|Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]
|}}
'''Tvarožná''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Kežmarok|Kežmarok]]. Leží na juhozápadnom úpätí Levočských vrchov, pri hranici vojenského obvodu Javorina. Cez obec preteká niekoľko potokov, z nich najväčší je Tvarožniansky potok, nazývaný aj Durand.
==
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268 a spomína sa ako Villa Durandi. V tomto období tu už žili nemeckí sídelníci pochádzajúci z Porýnia a Saska, ktorý prišli po tatárskom vpáde. Sídelníci boli pozvaný na územie Spiša uhorským kráľom aby obnovili a zveľadili spustnutú krajinu. Roku 1271 boli obci udelené mestské práva spolu s ďalšími obcami, kde sa usadili nemeckí sídelníci. Formujúce sa mestečko patrilo do Spoločenstva spišských Sasov a neskôr do Provincie XXIV. spišských miest. Roku 1412 bolo zálohované Poľsku spolu s ďalšími dvanástimi mestami z pôvodnej Provincie XXIV. spišských miest a ešte aj s podolínskym a staroľubovnianskym panstvom. Od zrušenia zálohu roku 1772 po rok 1876 patrilo mestečko do Provincie XVI. spišských miest. Po zrušení tohto združenia sa z mestečka stala opäť obec. Obyvatelia mestečka či obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a s ním súvisiacimi remeslami. Tento charakter si obec zachovala aj za 1. ČSR. Po roku 1945 nastal v histórii obce zásadný prelom. Jedna z kapitol Košického vládneho programu bol aj odsun Nemcov žijúcich na území Československa. Odsun sa dotkol aj Spiša a teda aj Tvarožnej. Väčšia časť nemeckého obyvateľstva bola násilne vysťahovaná a len máloktorí sa vrátili späť domov. Tak sa skončila takmer 700 ročná etapa vo vývoji obce.
== Architektúra ==
Z architektonického hľadiska má jadro obce charakter stredovekého spišského mestečka. Námestie má podlhovastý tvar a je v podstate hlavnou ulicou obce. Na oboch stranách ulice stoja meštianske domy prevažne zo 17. až 19. storočia, ale pravdepodobne majú gotické základy. Domy, ktoré sa tu nachádzajú, sú typické pre sever a stred Spiša. Škoda, že chýba azda najcharakteristickejší prvok tejto architektúry, a to sú drevené sedlové strechy. V obci sa nachádza aj rímskokatolický gotický kostol z 13. storočia. Kostol bol v 15. storočí goticky prestavaný a o tri storočia neskôr klasicisticky upravovaný. Evanjelický kostol je z roku 1778 a je postavený v barokovo-klasicistickom slohu. Za zmienku stojí aj tvarožniansky mlyn, ktorý stojí asi kilometer od obce pri ceste smerom na Kežmarok.
== Pôvod názvu ==
Pôvod názvu obce je zaujímavý. V prvej písomnej zmienke sa spomína ako Villa Durandi. Villa je po latinsky dedina. Durand je názov neurčitého pôvodu. Zachoval sa v neskoršom nemeckom názve Durlsdorf. Zaujímavé je, že v dokumente z roku 1288 je názov uvedený ako Pfarossni, čo svedčí o slovanských počiatkoch obce vzhľadom nato, že neskôr sa toto pomenovanie z úradných dokumentov vytráca preto, lebo dominanciu získava nemecké etnikum. Názov Pfarossni je predchodcom neskoršieho názvu Tvarožná. Maďarské pomenovanie obce je buď odvodené od slovanského, čiže Tvarosnya alebo od konca 18. storočia sa stretávame s pomenovaním Duránd.▼
== Referencie ==
{{referencie}}
▲Pôvod názvu obce je zaujímavý. V prvej písomnej zmienke sa spomína ako Villa Durandi. Villa je po latinsky dedina. Durand je názov neurčitého pôvodu. Zachoval sa v neskoršom nemeckom názve Durlsdorf. Zaujímavé je, že v dokumente z roku 1288 je názov uvedený ako Pfarossni, čo svedčí o slovanských počiatkoch obce vzhľadom nato, že neskôr sa toto pomenovanie z úradných dokumentov vytráca preto, lebo dominanciu získava nemecké etnikum. Názov Pfarossni je predchodcom neskoršieho názvu Tvarožná. Maďarské pomenovanie obce je buď odvodené od slovanského, čiže Tvarosnya alebo od konca 18. storočia sa stretávame s pomenovaním Duránd.
{{Slovenský výhonok}}
| |||