Alexander I. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: mk:Александар I (Русија) |
d preklepy |
||
Riadok 24:
=== Vláda ===
==== Predvojnové reformy ====
Na trón nastúpil v rušnej dobe intervencií proti [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcii]]. Ruský ľud očakával [[reforma|reformy]] a vyriešenie otázky [[nevoľníctvo|nevoľníctva]]. Prvou významnou reformou bola premena [[kolégium (Rusko)|kolégií]] na [[ministerstvo|ministerstvá]] uskutočnená [[8. september|8. septembra]] [[1802]]. Uskutočnil niekoľko pozemkových reforiem, umožnil vlastníctvo pôdy kupcom, mešťanom a štátnym presídlencom. Uskutočnil aj školskú reformu, vďaka ktorým boli vytvorené univerzity v [[Kazaň|Kazani]] a [[Charkov]]e. Veľký význam pri reformách v rokoch 1808—1812 mal Alexandrov poradca [[Michail Michailovič Speranskij|M.M. Speranskij]], ktorý sa podieľal na reorganizácii ministerstiev, vytvorení Štátnej rady a uskutočnení finančnej reformy.
==== Vojny s Napoleonom ====
Riadok 31:
Alexander sa od 9. septembra 1805 venoval riadeniu armády. Aj keď bol formálnym veliteľom armády skúsený generál [[Michail Illarionovič Kutuzov|M.I. Kutuzov]], všetky jeho rozhodnutia musel odobriť cár. Počas [[bitka pri Slavkove|bitky pri Slavkove]] Alexander nepočúvol rady Kutuzova a spolu s rakúskym cisárom [[František II. (SRR)|Františkom II.]] nariadili útok svojich spojených vojsk, ktorý ale [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] šikovne rozdrvil. Dva dni po bitke 4. decembra 1805 bolo medzi Francúzskom a Ruskom uzavreté prímerie a ruské vojská opustili rakúske územie. Po bitke pri Slavkove odmietol navrhnutý [[rad svätého Juraja|rad sv. Juraja]].
V septembri [[1806]] sa začala vojna medzi Francúzskom a [[Prusko]]m. Alexander Francúzsku vyhlásil v novembri vojnu a neskôr v marci cez [[Riga|Rigu]] a [[Jelgava|Mitavu]] prišiel Prusom na pomoc. Sám do diania bojových operácií nezasahoval v takej miere ako predtým. Armáda [[Levin August gróf von Bennigsen|grófa von Bennigsena]] však bola nakoniec Napoleonom porazená. [[7. júl]]a [[1807]] s Francúzsmi uzavrel [[Tilsitský mier]]. Rusko bolo okrem iného nútené uznať teritoriálne zmeny v Európe, sprostredkovať mierové jednanie medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, ale aj vyviesť svoje vojská z [[Valašsko|Valašska]] a [[Moldavsko|Moldavska]]. Tieto územia Rusi [[Rusko–turecká vojna (1806–1812)|získali]] v októbri 1806. Neochota odstúpiť tieto územia [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] mala za následok podpísanie tajnej dohody 30. septembra 1808, na základe ktorej si mohlo Rusko ponechať Moldavsko i
Medzi oboma krajinami však narastala nevraživosť, Napoleon sa vyhrážal nárokmi na obnovenie Poľska, Rusi neplnili kontinentálnu blokádu. Obe krajiny sa tak začali pripravovať na vojnu. [[24. jún]]a [[1812]] francúzska La Grande Armée prekročila ruské hranice. Ruská, početne slabšia armáda, pred Francúzmi ustupovala. Alexander však nebol ochotný vydať Napoleonovi Moskvu a tak prikázal hájiť obranné postavenia pri Borodine. V [[bitka pri Borodine|bitke pri Borodine]] však Rusi utrpeli ťažké straty ale bojisko sporiadane opustili. Napoleon vstúpil do Moskvy, ktorá však do rána nasledujúceho dňa vyhorela. V ďalších bitkách sa však Rusom podarilo francúzske vojská zastaviť a prinútiť k ústupu, ktorý sa zmenil na útek.
| |||