|
|poznámky=
}}
'''Bitka pri rieke Slaná''' ({{hun|Sajó}}) alebo '''bitka o Muhi''' bolo ozbrojené stretnutie medzi vojskami uhorského kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] a mongolským vojskom [[Batuchán]]a, ktoré prebehlo [[11. apríl]]a [[1241]] pri maďarskej obci [[Muhi]], blízko prechodov cez rieku [[Slaná]]. Bitka mala za následok zdrvujúcouzdrvujúcu porážkouporážku uhorských vojsk. Kráľ Belo aj knieža [[Koloman Haličský|Koloman]] sa zachránili útekom, arcibiskup [[Ugrín]] sa utopil v močiari. Po bitke nasledovalo vyše roka trvajúce plienenie mongolských vojsk v krajine.
== Predohra ==
Mongolské vojsko vpadlo do krajiny už skôr v marci, keď pobilo slabú obranu [[Verecký priesmyk|Vereckého priesmyku]]. Kráľ Belo IV. nariadil mobilizáciu. Vojská sa mali sústrediť v [[Pešť|Pešti]]. Mobilizáciu však poznamenali nezhody vo vojsku a vražda kumánskeho chána Kutena, ktorá mala za následok odchod Kumánov z krajiny a ich neúčasť na bojoch. Ani uhorská šľachta sa neschádzala na bojovú výpravu ochotne, mnohí šľachtici mali odpor ku kráľovej politike a odmietli sa na ťažení zúčastniť.
Uhorské vojsko, ktorého neskúsení velitelia výrazne podceňovali mongolské nebezpečenstvo, tiahlo z PeštePešti smerom na východ a zastavilo sa až pri rozvodenejrozvodnenej rieke Slaná pri dedinke [[Muhi]]. Uhorská armáda mala podľa dostupných údajov asi 25 000 mužov, no stále nebola kompletná a čakala na ďalšie posily. Staršie údaje však hovoria až o 60 000 či 80 000 mužoch. Vojsko viedli neskúsení velitelia, knieža [[Koloman Haličský|Koloman]], arcibiskup [[Ugrín Csák|Ugrín]] a veľmajster rádu [[Rád templárov|Templárskych]] rytierov [[Rembald de Voczon]]. Uhorské jednotky po príchode vytvorili na západnom brehu rieky tábor, ktorý obkolesili [[vozová hradba|vozovou hradbou]] a čakali na posily. Vojsko sa sústredilo iba na ochranu mostumosta, pretože velitelia nepredpokladali inú možnosť prekročenia rieky.<ref name="EncSVK">Veľký, J. a kolektív, Encyklopédia Slovenska. I. zväzok A-D. Veda, Bratislava, 1977, s. 202</ref>.
Mongolské vojsko na čele s Batuchánom malo veľké bojové skúsenosti a vysokú disciplinovanosť. Tvorilo ho asi 30 000 mužov. Staršie zdroje tvrdili, že mohlo mať až 70 000 mužov.
Ďeň pred bitkou sa do uhorského tábora dostal ruský zbeh z mongolského vojska, ktorý prezradil, že sa Mongoli chystajú v noci napadnúť [[most]]. Tento útok sa podarilo Ugrínovi a Kolomanovi ľahko odraziť. Tí však v domnienke, že porazili hlavné sily nepriateľa odišli späť do tábora oslavovať víťazstvo. Batuchán následne rozdelil svoje sily. Časť vojska pod [[Subotej]]ovým vedením prekročila Slanú južne od uhorského tábora, zatiaľ čo Šejbanovo vojsko na severe. Sám Batu zaútočil v strede zostavy pri moste.
[[Súbor:Battle of Mohi.svg|náhľad|vpravo|Schéma bojových operácií.]]
Nadránom sa podarilo Batuovi preraziť obranu mosta s pomocou katapultov a útoku Šejbana zo zálohy obranu mosta, po čom začal zoskupovať jednotky.
KolmanKoloman, Uhrín a oddiel Templárov následne podnikolpodnikli útok na zoskupujúcich sa Mongolov, no boli odrazení a nútení ustúpiť do tábora. V tábore zatiaľ kráľ neprikročil k žiadnym prípravám na boj, za čo ho Ugrín a ďalší veľmoži podrobili kritike. Kým sa ich oddiely pripravili na boj, Batu sústredil na západnom brehu už podstatnú časť vojska. V následnom boji však uhorské vojsko zastavilo Batuovu armádu a neumožnilo jej postúpiť od rieky. V boji padla aj časť Batuovej osobnej stráže. Pomer síl však zmenil príchod vojsk Subotaja, ktorého jednotky až dovtedy stavali most. Subotejove vojsko vpadlo do tyla útočiacich uhorských jednotiek a prinútilo ich ustúpiť do opevneného tábora. Tábor bol však príliš malý a pod paľbou mongolských lukostrelcov a dobíjacích strojov v ňom čoskoro vypukol chaos. Časti vojsk sa podarilo z tábora preraziť a unikať na západ. Medzi utekajúcimi bolbolo ranenýaj zranené knieža Koloman aja kráľ Belo IV. Zatiaľ čo Koloman utiekol do [[Pešť|Pešti]], kráľ smerom na pohorie [[Bukové vrchy (Bükk)|Bükk]]<ref name="EncSVK"/>.
Pri prenasleodovaníprenasledovaní porazených mongoliMongoli mnohých pobili. Arcibiskup Ugrín sa utopil v [[močiar]]i.
== Dohra ==
Po porážke kráľovho vojska v krajine nezostala, žiadna sila schopná vyhnať Mongolov z krajiny. Čiastočne sa podarilo zabrániť Mongolom prechod Dunaja od apríla 1241 do januára 1242. Následne však rieka v zime zamrzla a ich vojsko ju mohlo prekročiť na mnohých miestach. Zvyšok krajiny však bol vystavený ich pustošeniu celý rok. Kráľ najprv utiekol do Rakúska, kde sa ukrýval u vojvodu [[Fridrich II. (SRR)|Fridricha II.]], ktorý ho však zajal a požadoval veľké výkupné. Belo mu ponúkol všetky cennosti, ktoré mal pri sebe a nakoniec aj 3 západné uhorské župy. Následne odišiel na Jadranské pobrežie na hrad [[Trogir]], kde zostal až do odchodu Mongolov.
== Referencie ==
| 