Dionýz Štúr: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Životopis: doplnok |
doplnok |
||
Riadok 12:
== Životopis ==
=== Mladosť ===
Narodil sa v [[Beckov (obec)|Beckove]] v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany rodenej Riznerovej. Na strednú školu chodil v [[Modra|Modre]], popritom študoval aj na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1844]] začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]] a [[chémia|chémiu]]. Neskôr, ovplyvnený prof. [[Viliam Haidinger|Viliamom Haidingerom]] sa začal zaujímať o [[prírodná veda|prírodné vedy]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.▼
Narodil sa v [[Beckov (obec)|Beckove]] v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej [[Rizner]]ovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus Jeho otec Jozef pochádzal z Trenčianskej rodiny Štúrovcov, bol synom Jána Štúra. Dionýzov otec Jozef Štúr bol bratranec [[Samuel Štúr|Samuela Štúra]], Dionýz a [[Ľudovít Štúr]] boli teda bratranci v druhom stupni príbuzenstva<ref name="Štúrovci">Horváth, P., 1983, ''Trenčín a rodina Štúrovcov. Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra.'' Trenčianske múzeum, Trenčín, s. 61-64</ref>. Dionýz mal viacerých starších súrodencov: Ľudovít Jozef (zomrel v novorodeneckom veku), Karolína (zomrela bezdetná v roku 1848), Karol (zomrel v novorodeneckom veku)<ref name="Štúrovci"/>.
▲
=== Odborná činnosť ===
V roku [[1846]] nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku [[1847]] získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na [[Lesnícka a banícka akadémia (Banská Štiavnica)|Banskej akadémii]] v [[Banská Štiavnica|Štiavnici]]. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a [[Modra|Modry]].<ref name="Barica et al.">Barica, J., 2004: ''Malý Slovenský Panteón vedy a techniky.'' Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 81 - 82</ref> Po jej absolvovaní sa vrátil naspäť do Viedne.
V roku [[1849]] bol založený [[Ríšsky geologický ústav vo Viedni|Ríšsky geologický ústav]], kde nastúpil v roku [[1850]]. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na [[fytopaleontológia|fytopaleontológiu]], v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu<ref name="Barica et al."/>. Po ôsmich rokoch, v [[1885]] sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku [[1892]]. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním [[O pôvode druhov|Darwinovho diela]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol [[Roderick Murchison|Murchison]], [[Charles Lyell|Lyell]], [[Charles Robert Darwin|Darwin]], či [[Jan Evangelista Purkyně|Purkyňe]] alebo [[Jan Křtitel Kašpar Palacký|Palacký]]<ref name="život a dielo"/>. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom [[Memorandum národa slovenského|Memoranda slovenského národa]], podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.
Dionýz Štúr ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu [[ipoltická skupina|karpatských melafýrov]]. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako [[karpatský keuper]], [[lunzské vrstvy|lunzské]] či [[grestenské vrstvy]]. V [[bradlové pásmo|bradlovom pásme]] identifikoval a pomenoval [[púchovské sliene]], [[orlovské vrstvy]], [[upohlavské zlepence]], [[súľovské zlepence]] a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v [[Dalmácia|Dalmácii]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a [[Slovinsko|Slovinsku]]<ref name="život a dielo"/>, mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete. Bol tiež autorom pomenovania pohoria [[Nízke Tatry]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 32 ⟶ 36:
}}</ref>.
=== Sklonok života a rodinný život ===
Zomrel vo Viedni [[9. október|9. októbra]] [[1893]] po dlhšej srdcovej chorobe. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine<ref name="Encyklopédia Slovenska">Vladár, J. a kolektív, 1981:'' Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š.'' Veda, Bratislava, s. 773</ref>.▼
V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou, s ktorou však nemal žiadne deti<ref name="Štúrovci"/>.
▲Zomrel vo Viedni [[9. október|9. októbra]] [[1893]] po dlhšej srdcovej chorobe. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine<ref name="Encyklopédia Slovenska">Vladár, J. a kolektív, 1981:'' Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š.'' Veda, Bratislava, s. 773</ref>. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Viedni. Jeho manželka zomrela v roku 1895 v Modre, je pochovaná po boku manžela vo Viedni.
== Ocenenia ==
| |||