Ludvík Aškenazy: Rozdiel medzi revíziami

Najprv písal reportáže, ktoré boli formované [[komunizmus|komunistickou]] ideológiou v jej dobovom stalinistickom razení. Od roku [[1955]], po úspechu svojej prvej prozaistickej knihy ''Dětské etudy'', príbehoch malého chlapca a jeho otca, v ktorých je veľa poézie a minimum dobovej ideólgie, je spisovateľom z povolania a píše prózu, prevážneprevažne poviedky, neskôr divadelné hry. Autor má od začiatku vlastný, svojbytný, poetický, často melancholický duktus. Možno že rozprávka „Putování za švestkovou vůní“, sa dá považovať za jediný autorov pokus o román. Aj keď je určená pre deti, vyšla najprv pre dospelých a tešila sa svojho času značnej popularite. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20 storočia bol Ludvík Aškenazy relatívne obľúbený a čítaný spisovateľ, ktorý sa trochu vymykal všetkým bežným zaradeniam a prípadným klišé v rámci vtedy vydávanej a režimom ''povolenej'' literatúry.

Jeho neskoršia literárna tvorba v emigrácii (najprv písaná ešte po česky, neskôr po nemecky) bola z veľkej časti literatúrou detskou. Za zbierku rozprávok '' Wo die Fuechse Blockfloete spielen'' získal Nemeckú štátnu cenu za detskú literatúru. Ďalší úspech zaznamenali aj knihy ''Wo die goldene Schildkroete tanzt'' a '' Du bist einmalig''. Okrem množstva rozprávok písaných pre rozhlas (prevážneprevažne Bayerische Rundfunk), napísal v Nemecku mnoho rozhlasových hier, ktoré väčšinou aj sám inscenoval, a mnoho televíznych a filmových scénarov - prevážneprevažne pre ZDF, tiež pre BR.

* ''Sto ohňů'', 1952, dá sa definovať ako dielo poplatné stalinizmu