Vavrinec Benedikt z Nedožier: Rozdiel medzi revíziami

{{Infobox Osobnosť

|Popis = slovenský humanistický básnik, pedagóg, filológ, jazykovedec, matematik, hudobník

|Dátum narodenia = [[10. august]] [[1555]]

|Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]]

}}

 

Vavrinec Benedikt Nedožerský bol popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia [[humanizmus|humanizmu]] a [[renesancia|renesancie]], a to nielen ako profesor, dekan [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulty]] a [[prorektor]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity v Prahe]], ale aj ako [[pedagogika|pedagogický]] [[reforma|reformátor]] a [[autor]] diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu [[školstvo|školstva]], jazykovedec a [[tvorca]] po [[latinčina|latinsky]] napísanej prvej [[systematika|systematickej]] [[gramatika|gramatiky]] [[Česko|českého]] [[jazyk]]a, humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra, tvorca prvého systému [[časomiera|časomernej]] [[prozódia|prozódie]] a autor kníh o [[poetika|poetike]], autor [[žalm]]ových [[parafráza (literatúra)|parafráz]] celého [[Kniha žalmov|žaltára]] a hudobník presadzujúci nové formy v jeho zhudobnení či matematik a autor [[učebnica|učebnice]] o základoch [[aritmetika|aritmetiky]].<ref name=KOLLARIK1>KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref><ref name=KAKOSOVA>KÁKOŠOVÁ, Zuzana: BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, Vavrinec (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: ''Slovník slovenských spisovateľov,'' 2005, s. 80 – 81.</ref><ref name=SMATLAK>ŠMATLÁK, S.: ''Dejiny slovenskej literatúry 1,'' 2002.</ref>

 

=== Jazykoveda ===

Po dlhej prípravnej práci Vavrinec Benedikt Nedožerský napísal a vydal prvú systematickú gramatiku českého jazyka ''Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami'' (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo, 1603). Na jej príprave a vydaní pracoval plných deväť rokov.<ref name=KOLLARIK8>Koncept svojej českej gramatiky si vyhotovil už roku 1594 v Uherskom Brode, kde bol rektorom. Svoju gramatiku dokončil v Nemeckom Brode, kde pôsobil roku 1603, a vydal ju tlačou v Prahe u Jana Otthmara v tom istom roku. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> Jeho práca je najlepším a najsamostatnejším gramatickým dielom takmer na dve storočia. V tomto zmysle ju hodnotili aj všetci významní českí lingvisti, z nich napr. [[Josef Dobrovský]] či Jozef Jungmann, ako aj slovenský jazykovedec [[Martin Hattala]].<ref name=KOLLARIK1 />

 

=== Pedagogická veda ===

Význačným dokladom reformnej pedagogickej aktivity Vavrinca Benedikta Nedožerského je jeho rozsiahla latinská básnická skladba ''Štruktúra nižšej školy,'' resp. ''Vnútorná školská sústava'' ([[1607]], Penitioris scholae structura), ktorá je napísaná „vo forme 370 dokonalých hexametrov didaktického rázu podľa spôsobu Horatiovho“. Obsahuje nový nepomerne zlepšený vyučovací poriadok (učebné osnovy) partikulárnej školy, rozbor príčin neúspechu pri vyučovaní a návrhy niektorých opráv.<ref name=KOLLARIK1 /> Predstavuje tak progresívne návrhy na reformu školskej výučby. Navrhované učebné osnovy sa riadia požiadavkami [[vývinová psychológia|vývinovej psychológie]], v ktorých sa zdôrazňovala potreba uplatniť vo výučbe princíp názornosti a systematickosti, nevyhnutnosť spájať teóriu s praxou, ako aj potreba vyučovania v [[materinský jazyk|materinskom jazyku]].<ref name=VBN-OSOBNOSTI /> ''Nápravný plán'' a ''Vnútornú školskú sústavu'' Benedikt predniesol na slávnosti otvorenia partikulárnej školy u sv. Egídia v Prahe. V tomto príhovore predniesol zásadný reformný návrh na vyučovanie v mestských školách, aby sa jednak pozdvihla úroveň škôl, jednak aby sa zabezpečila rovnaká príprava žiakov na univerzitu. Vychádza z päťtriednej mestskej školy, no navrhuje ju rozšíriť o šiestu triedu, aby sa učebný plán mohol rozšíriť o nové učebné predmety, aby si žiaci mohli lepšie osvojiť učivo. Náboženstvo ponecháva, ale navrhuje presunúť ho na nedele a sviatky, odporúča obmedziť spev žiakov v kostoloch a takmer každodenné pohrebné sprievody. Vyučovanie v 1. – 3. triede sa sústreďuje na gramatické učivo, v 4. a 5. triede venuje pozornosť rétorike, logike a dialektike. V šiestej triede, ktorú navrhuje doplniť, by sa vyučovala najmä matematika, prírodné vedy, astronómia a etika. Veľkú pozornosť venoval vyučovaniu latinčiny a pri jej vyučovaní využíva aj materinský jazyk. Najväčšou prednosťou jeho vyučovacieho poriadku je sústavné zdôrazňovanie potreby vyučovať v materinskom jazyku vo všetkých piatich triedach partikulárnej školy.<ref name=KUCIANOVA /> V básnickej skladbe ''Štruktúra nižšej školy'' Benedik podal mnohé novátorské návrhy s dôrazom na materinský jazyk a objavovanie prírodných vied. V jeho úsilach sa najlepšie ukazoval jeho humanizmus, vďaka čomu sa stal pedagogickou autoritou ešte pred Komenským.<ref>Nedožerský, Vavrinec Benedikt. In: Encyklopédia(AB)Sme [online], 2010.</ref>

 

Reformám sa Benedikt venuje aj v latinskom pedagogickoreformačnom spise ''Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie'' (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, 1612).<ref name=KAKOSOVA /> V ňom vykladá a odôvodňuje svoje návrhy na nápravu a povznesenie univerzitného života, ktorými sú: 1. aby zo súkromných škôl schopní poslucháči boli pripustení na prednášky univerzitných profesorov, 2. aby sa presne a určite ustanovil poriadok a doba prednášok, 3. aby profesori boli pozbavení hmotných starostí o existenciu, 4. aby sa učiteľské miesta udeľovali len poslucháčom usilovným a riadne sa podrobujúcim skúškam. Okrem iného v tomto spise s ľútosťou konštatuje, že v tejto veci najviac prekáža nedostatok hmotných prostriedkov – chudoba.<ref name=KOLLARIK1 />