Vavrinec Benedikt z Nedožier: Rozdiel medzi revíziami

Vavrinec Benedikt Nedožerský bol popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia [[humanizmus|humanizmu]] a [[renesancia|renesancie]], a to nielen ako profesor, dekan [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulty]] a [[prorektor]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity v Prahe]], ale aj ako [[pedagogika|pedagogický]] [[reforma|reformátor]] a [[autor]] diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu [[školstvo|školstva]], jazykovedec a [[tvorca]] po [[latinčina|latinsky]] napísanej prvej [[systematika|systematickej]] [[gramatika|gramatiky]] [[Českočeština|českého]] [[jazykjazyka]]a, humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ [[metrum (poézia)|metra]], tvorca prvého systému [[časomiera|časomernej]] [[prozódia|prozódie]] a autor kníh o [[poetika|poetike]], autor [[žalm]]ových [[parafráza (literatúra)|parafráz]] celého [[Kniha žalmov|žaltára]] a hudobník presadzujúci nové formy v jeho zhudobnení či matematik a autor [[učebnica|učebnice]] o základoch [[aritmetika|aritmetiky]].<ref name=KOLLARIK1>KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref><ref name=KAKOSOVA>KÁKOŠOVÁ, Zuzana: BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, Vavrinec (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: ''Slovník slovenských spisovateľov,'' 2005, s. 80 – 81.</ref><ref name=SMATLAK>ŠMATLÁK, S.: ''Dejiny slovenskej literatúry 1,'' 2002.</ref>

Vavrinec Benedikt Nedožerský pochádzal zo [[Slovensko|Slovenska]] a vzdelanie získaval v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]], ako desaťročný navštevoval školu v [[Prievidza|Prievidzi]]. Po otcovej smrti odišiel do [[Jihlava (mesto)|Jihlavy]] ku svojmu strýkovi Samuelovi, kde mal možnosť ďalej sa vzdelávať. Uprostred štúdií však prechladol a na niekoľko rokov ťažko ochorel. Uzdravil sa až roku [[1587]], keď v [[Uhorsko|Uhrách]] vypukli [[Turci|turecké]] boje.<ref name=KOLLARIK1 /> Po vyliečení a dokončení prípravných štúdií študoval na Karlovej univerzite v Prahe [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]].<ref name=KAKOSOVA /> V roku [[1593]] prijal miesto [[učiteľ]]a v [[Moravské Budějovice|Moravských BudějoviciachBudejoviciach]] a ďalšie dva roky bol rektorom v [[Uherský Brod|Uherskom Brode]]. V roku [[1595]] sa opäť vrátil do Prahy, aby ukončil [[štúdium]] na Karlovej univerzite: [[16. september|16. septembra]] [[1597]] dosiahol na artistickej fakulte hodnosť [[bakalár]]a za prácu na tému z [[vojenské umenie|vojenského umenia]].<ref name=KOLLARIK2>Pri bakalárskej skúške predniesol tézu (rozpravu) ''Num commodius: sit hostium fines invadere an domi hostem operiri?'' (Čo je príhodnejšie: vpadnúť do územia nepriateľského alebo čakať nepriateľa doma?). Vtedy, v čase tureckých vpádov, bola to téma veľmi aktuálna. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> Od [[10. október|10. októbra]] [[1599]] krátko pôsobil ako rektor partikulárnej [[škola|školy]] ([[gymnázium|gymnázia]]) v [[Žatec|Žatci]], ktorá bola vtedy po Karlovej univerzite najslávnejšou školou v [[Čechy|Čechách]]. Dňa [[4. júl]]a [[1600]] rektor Karlovej univerzity Martin Bacháček promoval Benedikta ako licenciáta na magistra filozofie, čiže [[doktor]]a, spolu s ďalšími ôsmimi kandidátmi. Od [[20. jún]]a [[1602]] do [[3. júl]]a [[1603]] bol Benedikt rektorom vyššej partikulárnej školy v Nemeckom Brode (dnes [[Havlíčkův Brod|Havlíčkov Brod]], Česko). V tom čase na Slovensku zúrili boje s Turkami. To, že Benedikt často myslel na svoju vlasť – rodné Slovensko, dokladá aj jeho pieseň ''Píseň nová,'' v ktorej sa zamýšľa nad nebezpečenstvom hroziacom svetu od Turkov. V nej žalostí nad vraždením svojich krajanov, plienením slovenských dedín a miest a vyzýva svojich spolurodákov, aby zanechali vzájomné spory a vrhli sa na nepriateľa.<ref name=KUCIANOVA />

Roku [[1604]] Vavrinca Benedikta Nedožerského prijali medzi členov profesorského zboru Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, kde bol bol profesorom až do svojej smrti. Na [[univerzita|univerzite]] prednášal [[klasicizmus|klasickú]] [[filológia|filológiu]], [[Antika|antických]] klasikov,<ref name=KOLLARIK3>V jesennom študijnom poriadku roku 1604 sa uvádza, že Benedikt vykladá Horatia, Troilus Cicerona, Kampanus VIII. knihu Iliady atď. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> [[matematika|matematiku]] a [[fyzika|fyziku]]. Ako pedagóg sa usiloval zlepšiť vyučovací poriadok na partikulárnej škole.<ref name=VBN-OSOBNOSTI>Vavrinec Benedikt Nedožerský. In: ''Osobnosti.sk.'' [cit. 8. 1. 2011]. Dostupné na internete: [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59165].</ref> V roku [[1609]] sa stal prísediacim konzistória a podieľal sa s kolegami na vytvorení [[učebné osnovy|učebných osnov]] jednotlivých tried partikulárnych škôl. V roku [[1610]], keď sa profesori na vyzvanie defenzorov zišli na poradu, čoo tom, kto bude čo prednášať, Benedikt si vybral aritmetiku a [[Iliada|Iliadu]].<ref name=KUCIANOVA>KUCIANOVÁ, A.: ''Vavrinec Benedikt z Nedožier (10. 8. 1555 – 4. 6. 1615)'' [online].</ref> Dňa 28. júna [[1611]] – už ako prorektor – bol na audiencii u nového uhorského a českého kráľa [[Matej II. Habsburský|Mateja II. Habsburského]]. V tom istom roku, keď sa profesori rozhodovali, kto bude prednášať ktorý odbor, Benedikt si zvolil matematiku. Roku [[1612]] sa stal dekanom artistickej (filozofickej) fakulty na Karlovej univerzite.<ref name=KOLLARIK4>Dňa 10. októbra 1611 Troilus rezignoval z funkcie dekana a na jeho miesto nastúpil Laurenc Benedikt Nudožerský. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> V októbri [[1613]] ho zvolili za prepošta do Karolína. Roku [[1614]] Benedikt bol prepoštom i prorektorom. Ako prorektor učil aritmetiku a geometriu.<ref name=KUCIANOVA /><ref name=KOLLARIK1 />

Vavrinec Benedikt Nedoženský umrel ako slobodný 4. júna [[1615]] na pravé poludnie po dlhej chorobe (tbc). Pochovali ho v Kostole Božieho tela na dnešnom Karlovom námestí.<ref name=KOLLARIK6>Pochovávali tam takmer všetkých univerzitných profesorov od jeho založenia roku 1403. Benediktov hrob ozdobili nákladnou mramorovou tabuľou. Kostol bol za vlády Jozefa II. roku 1784 predaný a zničený. Dnes je na tomto mieste frekventovaná cesta, pokračujúca z Ječnej ulice, a park. In: KOLLÁRIK, O.: ''Laurenc Benedikt Nudožerský'' [online], 1965.</ref> v Prahe. Celý svoj majetok venoval univerzite.<ref name=KUCIANOVA />

Vavrinec Benedikt Nedoženský bol nielen vynikajúcim pedagógom, ale aj jazykovedcom, filológom a matematikom – bol autorom viacerých pedagogických, [[jazykoveda|jazykovedných]] a [[filozofia|filozofických]] spisov, o. i. aj prvej systematickej [[gramatika|gramatiky]] [[Česko|českého]] [[jazyk]]ajazyka ''Grammaticae Bohemicae...,'' [[matematika|matematickej]] učebnice ''Elementa arithmeticae...'', [[literárna veda|literárnovedných prác]] i ďalších odborných diel. Bol aj vynikajúcim básnikom a hudobníkom – autorom príležitostnej poézie, parafráz žalmov s prevzatými i čiastočne vytvorenými nápevmi. Vo svojich filozofických, pedagogických, jazykovedných či iných odborných náhľadoch bol ovplyvnený [[Nemecko|nemeckým]] humanistickým učencom, [[reformácia|reformačným]] [[teológ]]om [[Philip Melanchthon|Philipom Melanchthonom]] a kritickým [[Francúzsko|francúzskym]] filozofom a humanistom [[Petrus Ramus|Pierre de la Raméem]], ktorí boli aj autormi humanistických gramatík. Upozorňoval na potrebu „zvedečtenia“ [[vyučovanie|výučby]] reálnymi predmetmi, medzi nimi aj [[matematika|matematikou]], ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ [[veda|vedeckých]] štúdií.

Literárnu činnosť začal Vavrinec Benedikt Nedoženský príležitostnou poéziu. Svoju prvú latinskú príležitostnú báseň (42 [[hexameter|hexametrov]]) zložil na počesť svojich dvanástich priateľov, povýšených 7. októbra [[1596]] na magistrov.<ref name=KOLLARIK1 /> Napísal asi sto formálne vyspelých oslavných, gratulačných a iných básní,<ref name=KAKOSOVA /> ktorými prispel do spisov iných autorov.<ref name=VBN-OSOBNOSTI />

Svoju znalosť klasickej poetiky a obdiv k žalmom uplatnil v knihe ''Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vydáni'' ([[1606]]). Bol prvým slovenským literárnym autorom, ktorý sa rozhodol pre preklad celého [[kniha žalmov|žaltára]] (pred ním prvú ucelenú časť básnicky spracoval [[Ján Silván]]). Knihou obohatil osobnú, intímnu duchovnú [[lyrika|lyriku]] o desať českých parafráz Davidových žalmov, ktoré sú pomerne voľné, dobovo aktualizované (podobne ako u J. Silvána). Jeho predhovor v knihe o časomerných prozodických pravidlách predstavuje prvý systém časovej [[rým|rýmovanej]] prozódie. Podobné ciele mala kniha ''Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni'' (1606).<ref name=KAKOSOVA /> Pri parafrázovaní žalmov Benedikt používal výrazné ľudové prívlastky, dával prednosť ľudovej reči a niekde podľa svojho spôsobu a dobových spoločenských potrieb aktualizoval a dopĺňal základný text.<ref name=KOLLARIK1 /> Hoci žil Benedikt v Prahe, nezabúdal na svoje rodné Slovensko,<ref name=KUCIANOVA /> neprestajne vyjadroval súcit a bolesť nad utrpením vlastného, slovenského ľudu, prenasledovaného morom, vojnami a tureckým plienením, poukazoval na dobové spoločenské rozpory a nabádal k svornosti.<ref name=KOLLARIK1 />

Benedikt svoju gramatiku venoval českej a slovenskej mládeži. V latinskom úvode vysvetľuje, že jeho slovenský pôvod mu nebráni napísať gramatiku češtiny. Svoju publikáciu venuje ctihodným správcom cirkevným, obecným pisárom, ale aj poctivej a dobre vzdelanej mládeži českej, moravskej a slovenskej a iných národov, dbajúc o český jazyk.<ref name=KUCIANOVA /> V príhovore vyčíta svojim rodákom Slovákom nedbanlivosť v pestovaní materinského jazyka.<ref>BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, V.: Grammaticae Bohemicae...: Venovací list: „Ale tu sa mi naozaj zdá, že musím napomenúť najmä svojich rodákov Slovákov, ktorí najväčšmi zanedbávajú pestovanie svojho jazyka – natoľko, že niektorí (vravím o daktorých zo skúsenosti) vystatujú sa tým, že nielenže nečítajú české knihy, ale že ani jednu nemajú vo svojich knižniciach. Preto sa stáva, že musia rozprávať pololatinsky, keď im o veciach domácim jazykom prichodí zhovárať sa. Ostatné škody jeho zanedbávaného štúdia nebudem uvádzať...“ (MINÁRIK, J., ed.: Z Klenotnice staršieho slovenského písomníctva, 1985). In: ''Vavrinec Benedikt Nedožerský: Dve knihy gramatiky.'' – Pamäť Slovenska: Univerzitná knižnica v Bratislave [online].</ref> V diele vychádza zo živého hovorového a z kultivovaného cirkevného jazyka. Všíma si rozdiely medzi spisovným a ľudovým jazykom a medzi českými, slovenskými a moravskými nárečiami.<ref name=KAKOSOVA /> V prvej knihe sa zaoberal [[tvaroslovie|tvaroslovím]] a čiastočne [[hláskoslovie|hláskoslovím]] a v druhej knihe [[syntax (jazykoveda)|skladbou]]. V štyridsiatich ôsmich krátkych kapitolách dvojdielnej gramatiky napísanej podľa latinských, nemeckých a francúzskych vzorov rozviedol latinské pravidlá, po ktorých nasledujú české príklady, vysvetlenie a poznatky.<ref name=KUCIANOVA />

Pri hodnotení Benediktovej gramatiky treba vyzdvihnúť predovšetkým jeho humanistické [[patriotizmus|vlastenectvo]] a význam pri normovaní českého spisovného jazyka a upevňovaní českého povedomia, ako aj jeho jedinečný prejav starostlivosti o pestovanie a kultivovanie vlastného, [[slovenčina|slovenského jazyka]], čím sa stáva prvým výrazným podnecovateľom formovania [[spisovný jazyk|spisovnej]] slovenčiny.<ref name=KOLLARIK1 />

Význačným dokladom reformnej pedagogickej aktivity Vavrinca Benedikta Nedožerského je jeho rozsiahla latinská básnická [[skladba (literárne dielo)|skladba]] ''ŠtruktúraVnútorná nižšejškolská školy,sústava'', resp. ''VnútornáŠtruktúra školskánižšej sústavaškoly'' ([[1607]], Penitioris scholae structura), ktorá je napísaná „vo forme 370 dokonalých hexametrov didaktického rázu podľa spôsobu Horatiovho“. ObsahujeAj keď je jeho práca napísaná vo veršoch, ide o odborné dielo, ktoré obsahuje nový nepomerne zlepšený vyučovací poriadok (učebné osnovy) partikulárnej školy, rozbor príčin neúspechu pri vyučovaní a návrhy niektorých opráv.<ref name=KOLLARIK1 /> Predstavuje tak progresívne návrhy na reformu školskej výučby. Navrhované učebné osnovy sa riadia požiadavkami [[vývinová psychológia|vývinovej psychológie]], v ktorých sa zdôrazňovala potreba uplatniť vo výučbe princíp názornosti a systematickosti, nevyhnutnosť spájať [[teória|teóriu]] s praxou[[prax]]ou, ako aj potreba vyučovania v [[materinský jazyk|materinskom jazyku]].<ref name=VBN-OSOBNOSTI /> ''Nápravný plán'' a ''Vnútornú školskú sústavu'' Benedikt predniesol na slávnosti otvorenia partikulárnej školy u sv. Egídia v Prahe. V tomto príhovore predniesol zásadný reformný návrh na vyučovanie v mestských školách, aby sa jednak pozdvihla úroveň škôl, jednak aby sa zabezpečila rovnaká príprava žiakov na univerzitu. Vychádza z päťtriednej mestskej školy, no navrhuje ju rozšíriť o šiestu triedu, aby sa učebný plán mohol rozšíriť o nové učebné predmety, aby si žiaci mohli lepšie osvojiť učivo. Náboženstvo ponecháva, ale navrhuje presunúť ho na nedele a sviatky, odporúča obmedziť spev žiakov v kostoloch a takmer každodenné pohrebné sprievody. Vyučovanie v 1. – 3. triede sa sústreďuje na gramatické učivo, v 4. a 5. triede venuje pozornosť rétorike, logike a dialektike. V šiestej triede, ktorú navrhuje doplniť, by sa vyučovala najmä matematika, prírodné vedy, astronómia a etika. Veľkú pozornosť venoval vyučovaniu latinčiny a pri jej vyučovaní využíva aj materinský jazyk. Najväčšou prednosťou jeho vyučovacieho poriadku je sústavné zdôrazňovanie potreby vyučovať v materinskom jazyku vo všetkých piatich triedach partikulárnej školy.<ref name=KUCIANOVA /> V básnickej skladbe ''Štruktúra nižšej školy'' Benedik podal mnohé novátorské návrhy s dôrazom na materinský jazyk a objavovanie prírodných vied. V jeho úsilach sa najlepšie ukazoval jeho humanizmus, vďaka čomu sa stal pedagogickou autoritou ešte pred Komenským.<ref>Nedožerský, Vavrinec Benedikt. In: Encyklopédia(AB)Sme [online], 2010.</ref>

Benedikt bol aj dobrým znalcom [[rétorika|rečníctva]]. V roku [[1605]] mal akademickú dišputu ''O rečníctve a rečníkovi,'' od ktorého vyžadoval filozofické vzdelanie.<ref name=KUCIANOVA />