|
'''''Iliada''''' alebo '''''Ilias''''' ([[gréčtinastarogréčtina|grstarogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Ἰλιάς</span> - [''Ílias''], dodatočne2. ajpád </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Ἰλιάδος</span> - Iliados[''Íliados'']) je prvá z dvoch veľkých epických básni ([[epos|eposov]]), ktorých autorstvo sa pripisuje [[Homér]]ovi. Homérovym druhým veľkým eposom je [[Odysea]].
Prepokladá sa, že Iliada bola napísaná niekedy v rozpätí rokov 800 až {{--}}750 pred Kr. Obsahuje 15 696 hexametrových veršov (veršov, ktoré sa skladajú spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp) a dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s retrospektívami, z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov.
[[Súbor:Akhilleus_Patroklos_Antikensammlung_Berlin_F2278.jpg|180px|thumb|'''Achilles a Patroklos''', 6. stor. pred Kr.]]
== Obsah ==
V dvadsiatich štyroch24 spevoch sa opisuje priebeh [[trójska vojna|trójskej vojny]] - dobývanie maloázijského mesta [[Trója]] (gréckeho ÍlionuÍlia, 1. pád Ílion). Z desaťročného obliehania však v 16 000 veršoch zachytil len krátky úsek celej vojnovej histórie , na ktorej počiatku bola odvetná výprava za únos krásnej [[Helena|Heleny]], manželky spartského kráľa [[Meneláos|MenelaaMeneláa]]. Pretože autor predpokladal všeobecnú znalosť povesti, zmienil sa o nej len zbežne a do popredia sa dostala epizóda o nedorozumení v gréckom tábore. Bohovia, ktorí boli raz na jednej, raz na druhej strane znepriatelených bojovníkov, dej ešte komplikovali.
V prvom speve dochádza k sporu medzi [[ AgamemnomAgamemnón|Agamemnonom]] om, vrchným veliteľom gréckych vojsk, a najudatnejším bojovníkom [[Achilles|Achillom]], pretože mu AgamemnomAgamemnón zobral jeho vojnovú korisť, krásnu zajatkyňu BriseovnuBríseovnu. Boje pred [[Trója|Trójou]] pokračujú, ale [[Achilles ]] sa ich nezúčastní. Hrdý Achilles trvá na svojom rozhodnutí a privolí len na to, aby si Patroklesjeho priateľ [[Patroklos]] obliekol jeho zbroj a išiel namiesto neho pozdvihnúť morálku Grékom. Trójania získavajú postupne v boji prevahu a zastaví ich až Achillov priateľ [[Patroklos ]]. Keď ho však trójsky bojovník [[ HektorHektór]] zabije, pretože si myslí, že je to sám Achilles, Achilles , {{--}}zasiahnutý strašnou správou i výčitkami svedomia , {{--}}sa rozhodne pomstiť priateľa. Zaženie trójske vojská späť do mesta, zabije Hektora a zneuctí jeho telo. Pohrebom Hektora sa Iliada, odohrávajúca sa iba 51 dní, končí. V jednotlivých epizódach eposu sú postupne predstavovaní urodzení bojovníci v gréckom i trójskom vojsku a sú spomínané predchádzajúce vojnové udalosti a pripomínané niektoré mytologické príbehy.▼
Pohrebom Hektora sa Iliada, odohrávajúca sa iba 51 dní, končí. V jednotlivých epizódach eposu sú postupne predstavovaní urodzení bojovníci v gréckom i trójskom vojsku a sú spomínané predchádzajúce vojnové udalosti a pripomínané niektoré mytologické príbehy.
V obidvoch Homérových eposoch (Ilias, Odysea) je človek podriadený vôli bohov. ▼
▲V prvom speve dochádza k sporu medzi [[Agamemnom]]om, vrchným veliteľom gréckych vojsk, a najudatnejším bojovníkom [[Achilles|Achillom]], pretože mu Agamemnom zobral jeho vojnovú korisť, krásnu zajatkyňu Briseovnu. Boje pred [[Trója|Trójou]] pokračujú, ale Achilles sa ich nezúčastní. Hrdý Achilles trvá na svojom rozhodnutí a privolí len na to, aby si Patrokles obliekol jeho zbroj a išiel namiesto neho pozdvihnúť morálku Grékom. Trójania získavajú postupne v boji prevahu a zastaví ich až Achillov priateľ [[Patroklos]]. Keď ho však trójsky bojovník [[Hektor]] zabije, pretože si myslí, že je to sám Achilles, Achilles, zasiahnutý strašnou správou i výčitkami svedomia, sa rozhodne pomstiť priateľa. Zaženie trójske vojská späť do mesta, zabije Hektora a zneuctí jeho telo. Pohrebom Hektora sa Iliada, odohrávajúca sa iba 51 dní, končí. V jednotlivých epizódach eposu sú postupne predstavovaní urodzení bojovníci v gréckom i trójskom vojsku a sú spomínané predchádzajúce vojnové udalosti a pripomínané niektoré mytologické príbehy.
▲V obidvoch Homérových eposoch (Ilias,Odysea)je človek podriadený vôli bohov.
Achillov skon ani lesť, ktorá priviedla Tróju ku skaze, pôvodný text nespracovával. Epizóda s trójskym koňom bola zakomponovaná až do neskorších textov, zaznamenávajúcich doplnky mladších prednášačov, [[rapsód]]ov, ktorí homérske epopeje obohacovali o novšie príbehy.
| 