Prepad Cremony: Rozdiel medzi revíziami

'''Prepad Cremony''' bol jedným z úspechov [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] vo [[Vojna o španielske dedičstvo|vojnách o španielske dedičstvo]]. Išlo o pokus [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]] nečakaným útokom obsadiť mohutnú [[pevnosť (stavba)|pevnosť]] [[Cremona|Cremonu]]. Plán síce nevyšiel a Eugen sa musel obsadenia mesta vzdať, ale celkovo nie je možné stretnutie hodnotiť ako neúspešné, pretože straty cisárskych vojsk boli zreteľne menšie,. Eugen získal bohatú korisť a na dôvažok zajal hlavného veliteľa francúzskych vojsk v [[Taliansko|Taliansku]], [[François de Neufville, vojvoda de Villeroy|vojvodu de Villeroya]], a väčšinu jeho [[štáb]]u. Posledný triumf mal ale jeden neblahý následok: do Talianska prišli noví, podstatne lepší francúzski velitelia.

Rakúski [[granátnici]] sa v noci tajne vkradli do mesta vyschnutým kanálom, ktorého polohu im prezradil farár jedného z Cremonských kostolov, nečakaným útokom sa zmocnili strážnice a Brány sv. Margaréty a vpustili dovnútra ďalšie jednotky. Rýchlo obsadili veľkú časť mesta, ale potom sa vyskytli veľké problémy. Početne výrazne silnejšia francúzska posádka sa spamätala omnoho rýchlejšie, ako sa očakávalo, a odrazila pokus o rýchle dobytie [[citadela|citadely]] a keď ''divé husi'' ([[Íri]] verní [[Jakub II.|Jakubovi II.]] bojujúci vo francúzskych službách) ubránili Pádsku bránu pred útokom druhej polovice Eugenových mužov, začalo byť zrejmé, že útok neuspel. Ku Cremone sa urýchlene začali sťahovať francúzske jednotky z okolia a hrozilo nebezpečie, že cisárski budú zovretí presilou v meste medzi hradbami a citadelou, a rozdrvení. Eugen teda prikázal ustúpiť a s bohatou korisťou a asi 300 zajatcami Cremonu opustil.