|
Occam učil na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]]. Obvinili ho z kacírstva. Z väzenia ušiel do [[Bavorsko|Bavorska]]. Spolu s [[Duns Scotus|Dunsom Scotom]] bol vodcom scholastickej opozície proti [[tomizmus|tomizmu]]. Tvrdil, že existenciu [[Boh]]a a iné náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom a že sa zakladajú výlučne na viere. Filozofia sa preto musí oddeliť od [[teológia|teológie]].
- predstaviteľ nominalizmu
- tvrdil, že skutočné je len to, čo je jednotlivé
- všeobecné pojmy sú našimi výtvormi, určenými na označovanie a usporadúvanie väčšieho počtu vecí
- dostal sa tak k analýze slov a ich označujúcej funkcii
- významné sú jeho myšlienky o troch princípoch:
1. princíp všemohúcnosti, ktorý platí len pre Boha,
2. princíp protirečenia, ktorý je záväzný pre Boha aj pre človeka,
3. princíp ekonómie, ktorý platí len pre človeka.
'''princím všemohúcnosti'''
- hovorí, že Boh na základe svojej všemohúcnosti by mohol všetky vecí stvoriť aj inak
- všetko to, čo vytvára sprostredkovane na základe príčinných vzťahov by Boh mohol kedykoľvek urobiť sám
- takéto radikalizované pochopenie všemohúcnosti Božieho stvorenia však prináša nebezpečenstvo iracionalizmu, lebo nedovoľuje človeku povedať, že pozná dôvody existencie vecí a vzťahov vo svete
- stvorený svet je tak pre človeka úplne kontigentný /náhodný
- poznáme ho iba zo skúsenosi, nie sú nám dostupné nijaké apriórne, predskúsenostné dôvody, prečo je práve taký a nie iný
- tento svet je len jedným z mnohých možných svetov
'''princím protirečenia'''
- tvorí spojovací článok medzi Bohom a človekom
- pokúša sa odvrátiť nebezpečenstvo iracionalizmu a svojvôle: aj sloboda Boha, aj kontingencia toho, čo nie je božské, podlieha požiadavke neprotirečivosti
- Boh netvorí nič protirečivé
- neprotirečivosť sa tak vyžaduje ako princím rozumu a v zásade sa konštatuje racionalita faktického sveta
'''princíp ekonómie'''
- vyjadrený známou ''Occamovou britvou'', ktorá znie: SÚCNA SA NEMAJÚ ZMNOŽOVAŤ, AK TO NIE JE NEVYHNUTNÉ.
- tento princíp hovorí, že pri objasňovaní nejakej veci máme vychádzať z čo najmenšieho počtu pojmových prostriedkov
- inými slovami, ak sa môžeme rozhodnúť medzi viacerými vysvetleniami, prijmime to, ktoré používa menej pojmov
- z procesov vysvetľovania tak vylúčil mnohé pojmy, ktoré používala vtedajšia teologia a filozofia
- jeho filozofia kritizuje vtedajšiu metafyziku a jej pojmové prostriedky, akými boli napr. pojmy substancia, akcidencia, podstata a existencia
- uvažuje o vybudovaní takej metafyziky, ktorá by sa zaoberala kontingentým svetom a jednotlivými súcnami, pričom dokazuje ich neprotirečivosť
== Pozri aj ==
| 