Južná Afrika (štát): Rozdiel medzi revíziami

Pôvodnými obyvateľmi Južnej Afriky boli [[Krováci]] a [[Hotentoti]]. Väčšiu časť územia, s výnimkou juhozápadnej časti osídlili kmene [[Bantu]], ktoré žili na úrovni prvotnopospolnej spoločnosti.
 
V roku [[2012 12.12 zomriazomrie kazdy na svete..]] založila holandská Východoindická spoločnosť Kapské mesto a Kapské kolónie. Európski, najmä [[Holandsko|holandskí]] kolonizátori, nazývaní [[Búrovia]] (farmári) alebo Afrikánci, vybili na tomto území takmer celé hotentotské a krovácke obyvateľstvo. Okrem Holanďanov, oblasť kolonizovali i [[Nemecko|Nemci]] a [[Francúzsko|francúzski]] [[hugenoti]], ktorý sa sem utiahli po zrušení [[Nantský edikt|Nantského ediktu]] v roku [[1685]]. V roku [[1795]] sa Kapska na sedem rokov zmocnili [[Spojené kráľovstvo|Briti]]. Potom sa územie opäť až do roku [[1806]] vrátilo pod nadvládu Holanďanov. Mnohí Búrovia na protest proti britskej správe a zrušení otroctva opúšťali v [[30. roky 19. storočia|30. rokoch]] južné oblasti a obsadzovali severovýchodné vnútrozemie. Za riekami [[Vaal]] a [[Oranje]] založili v roku [[1838]] vlastnú Juhoafrickú republiku (neskôr premenovanú na [[Transvaal]]) a v roku [[1854]] [[Oranžský slobodný štát]]. Briti uznali samostatnosť oboch štátov, ale v [[70. roky 19. storočia|70. rokoch]] po objavení ložísk diamantov a zlata, prišlo k obrovskému prílivu nových osadníkov a následne k dvom vojnám medzi Búrmi a Angličanmi, ktoré skončili v roku [[1902]] víťazstvom britských vojsk. V roku [[1910]] uzatvorili zmluvu, na základe ktorej bola vytvorená Juhoafrická Únia, ktorá sa v nasledujúcom desaťročí zmenila na britské domínium. Počas [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] juhoafrické vojská porazili nemeckú armádu v [[Juhozápadná Afrika|Juhozápadnej Afrike]] (dnešná [[Namíbia]]), ktorá potom bola Spoločnosťou národov zverená JAU ako mandátne územie.
 
Do roku [[1961]] bola Južná Afrika na základe [[Westminsterský status|Westminsterského statusu]] z roku [[1931]] členom [[Commonwealth]]u ako [[domínium]] Juhoafrickej únie (JAU), založenej v roku [[1910]]. Hlavou JAU bola formálne britská kráľovná, ktorú zastupoval generálny guvernér menovaný na základe návrhu vlády Juhoafrickej únie z radov občanov JAU. Diskriminačná a rasistická politika vlády priviedla krajinu vo vnútri Spoločenstva národov do politickej izolácie, pretože viac ako dve tretiny jej členov boli vlády bývalých kolónií, ktoré požadovali odstránenie diskriminácie občanov JAU farebnej pleti.
Anonymný používateľ