Plechý: Rozdiel medzi revíziami

'''Plechý''' (1378 m) ({{V jazyku|deu|''Plöckenstein''}}), je [[horavrch]] ležiacaležiaci v [[Južné Čechy|Južných Čechách]] v [[pohorie|pohorí]] [[Šumava]], na hranici s [[Rakúsko|Rakúskom]] a súčasne je najvyšším vrcholom [[Česko|českej]] iaj rakúskej časti [[Šumava|Šumavy]]. Nachádza sa 8 [[kilometer|km]] západne od [[Nová Pec|Novej Pece]].

Dnešné pomenovanie tejtotohto horyvrchu vzniklo z nemeckého názvu, ktorý je z minulosti známy v rôznych podobách ([[1346]] ''Plechensteyn'', [[1604]] ''Plecknsstayn'', [[1710]] ''Pleckhenstein'') a znamená „lesklý kameň alebo skala“ (odvodené od slovesa blecken = lesknúť sa, trblietať sa). MotivomMotívom k tomutu názvu bola pravdepodobne trblietajúca sa hladina [[jazero|jazera]] na severovýchodnom svahu hory.

Plechý je prístupný z niekoľkých smerov. Prechádza po ňom červeno značený hrebeňový chodník z [[Nové Údolí|Nového Údolia]] do [[Zadní Zvonková|Zadnej Zvonkovej]]. Na tejto trase ležia ďalšie vrcholy vyššie ako 1300 m - [[Třístoličník]], [[Trojmezná]], [[Smrčina]]. Ďalšou možnosťou je výstup z [[Nová Pec|Novej Pece]] po zelenej značke k [[Plešné jazero|Plešnému jazeru]] a odtiaľ [[turistická značka|žlto značenou]] tzv. „zážitkovou trasou“ (vedie medzi stojacimi odumretými stromami so vstupom na vlastné nebezpečie) okolo [[Stifterov pamätník|Stifterovho pomníka]] až na vrchol. Výstup na Plechý sa dá uskutočniť tiežaj z rakúskej strany.

* Vrchol tvorí skala s rozpadajúcimi sa [[žula|žulovými]] blokmi, z ktorých už v súčasnosti niejenie je výhľad. Dve výhľadové miesta sa nachádzajú severne od vrcholu - jedná saide o Kučerovu vyhliadku a Stifterovu vyhliadku.

* 1,5 km od vrcholu po žltom chodníku stojí 14,5 [[meter|m]] vysoký pamätník spisovateľa a básnika [[Adalbert Stifter|Adalberta Stiftera]], ktorý mu tu, v ťažko prístupnom zráze nad jazerom, postavili v rokoch [[1876]]-[[1877|77]] šumavskí kamenári na mieste, odkiaľ rád pozoroval kraj. (viz:pozri [[Stifterov pamätník]])

* Severovýchodný svah Plechého tvorí skalná stena [[ľadovec|ľadovcového]] [[kar]]u Plešného jazera. Jedná sa o významný [[geomorfológia|geomorfologický]] útvar, ktorý je jednou z najcennejších súčastí tunajšej [[prírodná rezervácia|prírodnej rezervácie]]. Stena je veľmi strmá a dosahuje výšku 211 m. Rastie na nej horská [[smrek|smrečina]] s [[jarabina (strom)|jarabinou]] a [[javor]]om, miestami trávnaté spoločenstvá (s [[vŕba|vŕbou veľkolistou]] ''(Salix appendiculata)'' a [[horec panonskýpanónsky|horcom panónskym]] ''(Gentiana pannonica)''). V blízkosti „hrádze“ (karového prahu) Plešného jazera sa rozprestiera rozsiahla [[moréna]] tvorená mohutnými, mrazovým [[zvetrávanie|zvetrávaním]] rozpukanými balvanmi hrubozrnnej plöckensteinskej [[žula|žuly]].

* V sedle západne od vrcholu sa nachádza [[Rakúska lúka]] - jednáje sato otypická typickú „hoľu“„hoľa“ – bezlesnúbezlesná plochu s porastom horskej trávy [[Psica tuhá|psice tuhej]] ''(Nardus stricta)'' prechádzajúcu pásom [[smrek|smrečín]] v mimoriadne cenné horské vrchovské [[rašelinisko]] (tzv. [[vrchovisko]]), jedno z najvyššie ležiacich v oblasti Šumavy.