Horné Otrokovce: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Wikifikovať}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
Řádek 87 ⟶ 85:
| footnotes =
}}
'''Horné Otrokovce''' sú [[obec]] na [[slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Hlohovec|Hlohovec]]. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku [[1882]].
 
== Názov ==
V minulosti mala obec viacero názvov, prvý sa spomína latinský názov ''Adradic'', čiže predhorie, z ktorého sa vyvinul názov Otrokovce, po vybudovaní [[Dolné Otrokovce|Dolných Otrokoviec]] pribudol aj prívlastok Horné, neskôr bol názov pomaďarčený na Felsőatrak. Názov nie je doslovne preložený, lebo otrok po maďarsky je rabszolga a hovorovo rab.
 
== Dejiny ==
História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku ktorá je v zoborskej listine z roku [[1113]], v časti chotára nazývanom stará hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom vidieť umelo vybudované ostré svahy na ktorých stáli palisády, v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto [[hradisko]] bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí [[Považský Inovec|Považského Inovca]], boli to Posádka, Hlohovec, Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie. V roku [[1598]] bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku [[1882]].
História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku ktorá je v zoborskej listine z roku [[1113]],v časti chotára nazývanom stará hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom vidieť umelo vybudované ostré svahy na ktorých stáli palisády, v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto hradisko bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí Považského Inovca, boli to Posádka, Hlohovec, Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie. V roku [[1598]] bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená.
 
Koncom [[18.storočia]] kúpil panstvo na tú dobu moderne zmýšľajúci a vzdelaný gróf Vranovics, prestaval kúriu na kaštieľ v dnešnej podobe, takisto kostol, okolo kaštieľa nechal vysadiť [[anglický park]] v hornej časti z rozhľadňou nazývanou bašta, ktorá sa neskôr, po otvorení kameňolomu používala, ako pec na pálenie vápna, v časti tehelňa, vybudoval výrobňu tehiel s označením PV (Pál Vranovics) potrebných na jeho ďalšie stavebné zámery, vybudoval moderné maštale pre dobytok s napájačkami ľudovo nazývané švajčiarne, skleník zo závlahou, dom pre správcu aj s bazénom, studne s parnou strojovňou. Studne so strojovňou boli pred dnešným futbalovým ihriskom, odtiaľ bolo vedené výtlačné potrubie o svetlosti 76mm76 mm a v každom z objektov boli oceľové rezervoáre. Väčšina týchto objektov bola zničená koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Začiatkom [[19. storočia]] boli za spomenutého grófa vykonané aj rozsiahle meliorácie, pri ktorých sa v časti zvanom Bystré, dnes nazývanom Rybník, našli pozostatky kolových stavieb prvotných osídlencov, dnes už vieme, že to bola osada z mladšej doby kamennej a spomenutý osadníci patrili k ľudu Lengyelskej kultúry, pretože v [[1988]] roku bol objavený rondel z tejto doby v časti Berinová. Spomenutá rodina Vranovics je pochovaná v pohrebnej kaplnke pri vstupe do obce od [[Hlohovec|Hlohovca]], na priečelí kaplnky je pamätný text v maďarčine a pod ním je slovenský preklad. Po smrti grófa predala vdova Vranovics panstvo grófke Győkiovej.
 
== Referencie ==