Najbežnejší prípad vnútorného tlaku v rastlinnej bunke je tlakutlak, ktorým sa zvnútra napína bunková blana v dôsledku osmotického tlaku bunkovej šťavy spôbeného difúziou: Tlak, vzniká v priestore, ktorý je obklopený [[semipermeabilita|semipermeabilnou]] (polopriepustnou) [[membrána|membránou]] (čím vzniká vačok), ktorá prepustí vodu (či iné [[rozpúšťadlo]]), ale je neprirstupná prr rozpúšťané [[chemická látka|látky]]. Ak je na oboch stranách membrány rozpúšťadlo (voda) prítomné a rozpustené látky sú vo väčšej [[koncentrácia|koncentrácii]] vo vnútri, potom v takomto priestore pôsobí [[difúzia]]. Rozpúšťadlo preteká smerom k rozpusteným látkam a „snaží“ sa ich zriediť alebo vyrovnať koncentráciu na obidvoch stranách membrány. Ale pretože membrána má len konečný [[obvod]] a [[povrch]], tak ak se nemôže rozpínať, je často naplnená prv ako ku zriedeniu dôjde. Membrána vačku je potom práve tak napnutá, do akej miery ešte pôsobia sily, ktoré chcú jeho obsah doriediť. Tento jev se nazývá osmotický tlak.
Osmotický tlak rozpíná [[protoplast]], ale je limitovaný [[bunková stena|bunkvou stenou]]. V rastline potom je teda turgor miera napnutia tak samotnej bunky, ktorá vzniká na základe osmotického tlaku, ako aj súčet jednotlivých turgorov buniek, ktoré vytvárajú tlak vo vnútri celého pletiva.
