Difúzia (fyzika): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Hoo man (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 88.212.37.56 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Thijs!bot
Bez shrnutí editace
Riadok 7:
Dej, ktorým sa vyrovnáva čiastočný tlak vodnej pary vzájomným pôsobením molekúl, sa nazýva difúzia vodnej pary. Difundujúce vodné pary sa pohybujú z miest vyššieho tlaku smerom k nižšiemu tlaku. Príčinou difúzie vodných pár je gradient čiastočného tlaku vodných pár.
 
Difúzia je proces, ktorým sa vo vnútry viaczložkovej sústavy dosahuje rovnomerné rozdelenie koncentrácií. Výsledkom difúzie pri stálej teplote je vyrovnávanie koncentrácie zložiek v celej sústave.
Difúzia má priebeh vo všetkých skupenstvách. Najrýchlejšie prebieha v plynoch, preto že sa v plynoch molekuly najrýchlejšie pohybujú.
Difúzia v tuhých látkach je veľmi obmedzená, čo je spôsobené tým, že molekuly v tuhých látkach sú viazané na rovnovážne polohy a iba niekedy zmenia svoje polohy.
SUBLIMÁCIA - vyparovanie látky z povrchu kryštála
Difúzia v tuhých látkach je spojená s postupným premiestňovaním atómov v kryštály. Veľkosť difúzie vyjadrujeme veľkosťou difúzneho toku. Rozumieme ňou množstvo látky v móloch, ktoré prejde za časový interval cez jednotlivú plochu.
FICKOV ZÁKON - Hustota difúzneho toku je lineárnou funkciou koncentračného dradientu.
Difúzia má veľký biologický význam a patrí medzi základné mechanizmy pasívneho transportu látok. Uplatňuje sa aj vtedy, keď sú obe prostredia oddelené membránou priepustnou pre molekuly rozpúšťadla aj molekuly rozpustnej látky. Príkladom je difúzia cez bielkovinový kanál k membráne bunky.
[[Súbor:Diffusion.en.jpg|right|thumb|400px|Difúzia cez polopriepustnú membránu]]