Raketové palivo: Rozdiel medzi revíziami

* ''plazmové pohonné látky'': vysoká efektívnosť, náročnanáročná konštrukcia a prevádzka

V raketách sa používa množstvo druhov chemických pohonných látok, ktoré sú rozdelené do viacerých kategórií a podľa kombinácie týchto pohonných látok potom rozpoznávame niekoľko druhov raketových pohonov. Chemické pohonné látky sa zväčsiazväčša skladajú z okysličovadla a [[palivo|paliva]]. Pri chemickej reakcii zvanej [[horenie]], je uvolňovanéuvoľňované značné množstvo energie, ktorá sa v [[tryskadýza|tryskedýze]] raketového motora mení na pohybovú energiu vytekajúcich [[splodiny|splodín]].

Tuhé pohonné látky bývajubývajú zväčša jednozložkové (okysličovadlo je obsiahnuté už v pohonnej látke). Existujú aj takzvané hybridné, kedy je jedna zložka v tekutom stave a druhá v pevnom. Takéto pohonné látky majú isté výhody oproti klasickým tuhým palivám a to hlavne možnosť prerušenia činnosti motora, ktorá u čisto tuhých látok chýba. Podľa tvaru a veľkosti zŕn je možne "naprogramovať"„naprogramovať“ horenie podľa požiadaviek.

Dlhodobo skladovateľné pohonné látky majú niekoľko nevýhod. Zväčša ide o [[Toxicita|toxické]] látky, ktoré horia samovoľne už pri samotnom styku paliva a okysličovadla (hypergolické palivá). Tiež majú menší [[špecifický impulz]] ako kryogénne pohonné látky. Pre prípad poruchy sa pri raketách s takýmto palivom používa ešte nultý štartovací stupeň ktorý najprv dopraví celý nosič do bezpečnej výšky a až tam dochádza k zážehuzážihu motorov prvého stupňa ([[Titan (raketa)|raketa Titan]]). Na rozdiel od kryogenických motorov sú motory na hypergolické palivá jednoduchšie, pretože doprava pohonných hmôt do [[spaľovacia komora|spaľovacej komory]] sa deje pretlakom inertného [[plyn]]u v nádržiach. Okrem toho majú aj vyššiu spoľahlivosť. Niektoré z týchto látok sú používané ako jednozložkové pohonné látky ([[hydrazín]]).

Keďže raketová technika je dynamická a škála pohonných látok je rozsiahla a ich kombinácie sú ešte pestrejšie. Preto vznikli aj hybridné kryogénne pohonnypohony. Takéto pohony používajú tekutý kyslík a [[ropa|ropné]] produkty.

Táto kategória pohonných latoklátok je najprimitívnejšia. Sú to v podstate stlačené plyny alebo generované plyny (napríklad [[vodná para]] generovaná [[var|vretím]] vody), ktoré po otvorení prívodového [[ventil]]u expandujú do voľného priestoru. V tomto prípade prebieha adiabatický dej pri ktorom sa znižuje tlak plynu v zásobníku až na tlak okolitého priestoru a plyn zaberá čoraz väčší objem, ale mimo zásobníka plynu. Možno to niekomu pripomína klasické chemické raketové pohony, ale nie je tomu tak. Pri chemickom pohone dochádza k zisku energie prostredníctvom [[chemická reakcia|chemickej reakcie]]. Pri adiabatických pohonných látkach dochádza iba k premene vnútornej energie plynu uzavretého pod tlakom v zásobníku. Tieto pohonné látky nemajú praktický význam, iba ak pre ukážkove účely v školách ("raketový balón"), kde by hydrazínový motor narobil veľke škody.

V súčasnosti sa používa výlučne [[xenón]] a to bez ohľadu na koštrukciukonštrukciu motora. Okrem xenónu je možné použiť aj [[neón]], ale jeho využitie je zaťiaľzatiaľ sporné, kvôli technickým problémom motorov využívajucich tento plyn. Plazma sa získava ionizáciou plynu, ktorý je následne smerovaný a urýchľovaný sústavou elektród a magnetov, podobne ako [[elektrón]]y v obrazovkových trubiciach (obrazovky). Narozdiel od obrazoviek je pracovný plazmatický plyn vyvrhovaný do priestoru a tým je získavaná pohybová energia.

Vzhľadom na to, že vývojVývoj týchto motorov bol (po)zastavený je ťažke polemizovať aké pohonné látky by mali používať. Sú navrhnuté motory používajúce [[voda|vodu]] alebo čistý vodík. Jadrové motory pracujú na princípe odvodu tepla z jadra (klasický [[jadrový reaktor]]) a jeho prenosom na pohonnú látku (tá prejde do plazmatického stavu) alebo na princípe generovania plazmatickéj pohonnej látky v špecialnom reaktore.