Otava (rieka): Rozdiel medzi revíziami

Vzniká sútokom [[Vydra (rieka)|Vydry]] a [[Křemelná|Křemelnej]] na [[Šumava|Šumave]] pri samote Čeňkova Píla, juhojuhozápadne od obce [[Rejštejn]] v nadmorskej výške 627 m n. m. Následne tečie na sever, v [[Šumavské podhůří|Šumavskom podhorí]] sa dvakrát výrazne esovito stáča a od mesta [[Sušice (okres Klatovy)|Sušice]] pokračuje severovýchodným smerom. Medzi mestami [[Horažďovice]] a [[Strakonice]] tečie juhovýchodným smerom, následne k sútoku s [[Blanice|Blanicou]] východným smerom, odtiaľ k ústiu už pokračuje na sever. Do [[Vltava|Vltavy]] ústi priamo pod hradom [[Zvíkov]] na pravom brehu v nadmorskej výške 346 m n. m. a posledných približne 19 km toku je súčasťou vodnej nádrže [[Orlík (vodná nádrž)|Orlík]].

Rieka preteká cez [[Sušice (okres Klatovy)|Sušice]], [[Žichovice]], [[Horažďovice]], [[Střelské Hoštice]], [[Katovice]], [[Strakonice]], [[Štěkeň]] a [[Písek]]. Na brehoch rieky sa tiež vypína niekoľko hradov: [[Hrad Rabí (hrad)|Rabí]] nad rovnomennourovnomenným [[Rabí (obec)|obcoumestečkom]], [[Pracheň]] pri [[Horažďovice|Horažďoviciach]], hrad v [[Strakonice|Strakoniciach]] nad sútokom Otavy s [[Volyňka|Volyňkou]], hrad v [[Písek|Písku]] a spomenutý hrad [[Zvíkov]].

Otava bola prvou riekou na území [[Čechy|Čiech]], ktorú premostili kamenným mostom. Stalo sa tak v 14. storočí, keď bol postavený most v meste [[Písek]]. V minulosti bola tiež známou "zlatonosnou" riekou, na brehoch ktorej sa ryžovalo zlato. V 18. a 19. storočí bolo na rieke rozšírené pltníctvo a splavovanie dreva.