Kleisthenes (Atény): Rozdiel medzi revíziami

Obyvateľov [[Atika|Atiky]] rozdelil na tri časti (trítye - podhorské oblasti, úrodné nížinné oblasti a mesto Atény) a desať územných [[Fýla|fýl]] (gr. fylés). Každú územnú fýlu tvorili tri démy, pričom v každej fýle boli zastúpené všetky tri územné oblasti. Na tomto územ,nomúzemnom princípe boli vytvorené nové politické inštitúcie.

Základnou politickou jednotkou bol démos, v čele ktorého stálostál losovaný démarchos. Občania sa zapisovali do príslušného dému, ktorého meno bolo súčasťou mena každého aténskeho občana. Z démov sa losovali občania do ďalších politických funkcií.

Radu 500 (''Bulé ton pentakossion'') tvorili každý rok vylosovaní občania, z každej fýly 50. Členovia rady sa nazývali prytanovia. Každá fýla si vylosovala jednu desatinu v roku, v ktoromktorej jej členovia tvorili kolektívne vedenie štátu (prytaneia). Počas tohto funkčného obdobia muselo byť celých 24 hodín prítomných 3/5 členov príslušnej prytaneie v budove rady (búleutérion), kde prijímali posolstvá z cudzích štátov, rokovali o medzinárodných zmluvách, pripravovali podklady pre rokovanie ľudového zhromaždenia. Na každý deň bol z radov prytanov vylosovaný jeden občan, ktorý sa stal formálnou hlavou štátu. Mal k dispozícii kľúče od štátnej pokladnice a štátne pečatidlo. Aténsky občan mohol len raz v živote zastávať túto funkciu.

Najdôležitejšou politickou inštitúciou bolo ľudové zhromaždenie (ekklesia). Tvorili ho všetci aténski občania starší ako 20 rokov, ktorých zvolávali na zasadnutia stratégovia. Ľudové zhromaždenia sa museli zísť na svojom zasadnutí minimálne raz za prytaneiu, ale okrem toho aj podľa potreby, takže zasadnutia ľudového zhromaždenia sa konali približne raz za týždeň. Na ľudovom zhromaždení sa volili (stratégovia, štátni pokladníci) alebo losovali (ostatní) úradníci a funkcionári štátu. Na ľudovom zhromaždení sa prijímali zákony, pričom každý občan mal právo navrhovať zákony, ale potom celý rok bol za taký zákon zodpovedný (grafé paranomon). Ak sa v priebehu roka ukázalo, že navrhnutý zákon bol zlý, jeho navrhovateľ bol potrestaný. Na ľudových zhromaždeniach sa prerokúvali zmluvy so zahraničnými štátmi, rozhodovalo sa o mieri a o vojne, schvaľovali sa financie na výstavbu Atén alebo na budovanie ľoďstvaloďstva. Ľudové zhromaždenie malo aj súdne právomoci. Po politických rokovanicharokovanich sa losovaním vytvárali súdne poroty, ktoré rozhodovali o súdnych sporoch medzi Aténčanmi ale aj medzi Aténčanmi a členmi aténskeho námorného spolku, dokonca aj medzi členmi aténskeho spolku navzájom. Podľa dôležitosti prípadu (krádež, ublíženie na zdraví, vražda) sa losoval príslušný počet porotcov z občanov (napr. 50+1, 250+1, 500+1 - aby bol vždy nepárny počet). Najviac občanov muselo byť prítomných pri črepinovovom súde (ostrakismos) alebo pri udeľovaní občianskych práv cudzincovi - vtedy sa vyžadovala účasť aspoň 6000 občanov.

Výkonnú moc zabezpečovali úradníci. V Aténach potrebovali ročne asi 700 - 750 úradníkov, ktorí zabezpečovali všetky základné funkcie štátu. úUradníciúradníci sa buď volili - v prípade, že sa vyžadovali určité osobitné znalosti alebo schopnosti (napr. stratégovia, štátni pokladníci) alebo sa losovali zo všetkých občanov podľa fýl alebo démov. Kleisthenes zastával zásadu, že každý občan, ktorý sa zúčastňuje pravidelne na zasadaniach ľudového zhromaždenia, sa postupne naučí potrebné znalosti pre zastávanie štátnych funkcií. Úradníci boli po skončení funkčného obdobia zodpovední ľudovému zhromaždeniu a ak svoju funkciu nevykonávali správne, nohlimohli byť pokutovaní alebo dokonca odsúdení na smrť (napornapr. stratégovia po porážke pri Aigospotamoi).