Miocén: Rozdiel medzi revíziami

V oblasti [[tethýda|tethýdy]] a [[paratethys|paratethýdy]] mal miocén až do [[sarmat]]u morský vývoj. Zatiaľ čo tethýdnej tento stav zostal až do začiatku kvartéru, v paratethýde došlo v priebehu miocénu k postupnému vysladeniu<ref name="Enykl. SVK">Veľký, J. a kolektív, 1979: ''Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M.'' Veda, Bratislava, s. 594</ref>. V priebehu [[karpat]]u došlo k vrásneniu [[flyš]]ového pásma Álp a [[flyšové pásmo|Karpát]]. Presun veľkého množstva sedimentov z predpolia orogénu spôsobil ohyb kôry jej predpolia a umožnil vznik sústavy predoblúkových panví, označovaná ako [[Čelná karpatská priehlbeňpredhlbeň]]. Pri subdukcii podložia flyšového pásma, ktorá bola rýchlejšia na západe ako na východe došlo k rotácií celého bloku [[Alcapa]] ([[Alpy]], [[Karpaty]], [[Panónska panva|Panónia]]), čo spôsobilo rýchle poklesávanie [[Viedenská panva|Viedenskej panvy]]<ref>Kováč, M., Andreyeva-Grigorovich, A.S., Brzobohatý,R., Fodor, L., Harzhauser, M., Oszczypko, N., Pavelić, D., Rögl, F., Safić, B., Sliva, Ľ, Stráník, Z., 2003: ''Karpatian Paleogeography, Tectonics and Eustatic Changes.'' in, Brzobohatý R., Cicha I., Kováč M., Rögl F. (Editori): ''The Karpatian - a Lower Miocene Stage of the Central Paratethys'', Masarykova Univerzita, Brno, s. 49-66</ref> ale aj [[Panónska panva|Panónskej]] mnohých ďalších panví.