Nemecká demokratická republika: Rozdiel medzi revíziami

d
pravopis
d (r2.5.2) (robot Pridal: vec:Repùblica Democràtica Todèsca)
d (pravopis)
Nemecká demokratická republika bola založená [[7. október|7. októbra]] [[1949]] v [[ZSSR|sovietskom]] sektore okupovaného Nemecka ako socialistický ľudovodemokratický štát. Územie NDR zahŕňa súčasne spolkové krajiny [[Sasko]], [[Sasko-Anhaltsko]], [[Brandenbursko]], [[Durínsko]], [[Meklenbursko-Predpomoransko]]. Problematickým miestom pre NDR bolo hlavné mesto [[Berlín]], ktoré bolo podobne ako okupované Nemecko rozdelené do štyroch sektorov. Západné mocnosti USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko spojením svojich sektorov vytvorili Západný Berlín, sovietsky sektor Berlína sa stal hlavným mestom NDR a bol známy ako [[Východný Berlín]].
NDR získala plnú suverenitu až v roku 1955, hoci bola pod kontrolou Sovietskych vojsk. V tom istom sa NDR stala zakladateľom [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]].
[[Súbor:Map-Germany-1947.svg|upright|left|thumb|Mapa venovaná posunu hraníc Nemecka po vojne (a tiež znázornenenie štátov získávajúcichzískavajúcich nové územie). [[Sársko]] malo zvláštny autonómny štatút a malo vyšší stupeň nezávislosti než zbytok francúzskej okupačnej zóny.]]
== Politický systém ==
V roku [[1946]] vznikla Zjednotená socialistická strana Nemecka ([[SED]]), zlúčením Komunistickej strany Nemecka ([[KPD]]) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka ([[SPD]]) v sovietskom sektore okupovaného Nemecka. Po vzniku NDR sa stala štátostranou, ktorá vládla až do jej zániku v roku 1990. V súčasnosti je pretransformovaná do Strany demokratického socializmu [[PDS]].
Vedúca úloha SED bola zakotvená v ústave NDR. Hlavou štátu predseda Štátnej rady NDR, ktorý bol zároveň aj predsedom SED. Prvým bol [[Wilhelm Pieck]], ktorý ako prvý a posledný používal titul Prezident NDR. Posledným predsedom Štátnej rady bol [[Hans Modrow]].Z kompetencií SED treba spomenúť kontrolu obávanej východonemeckej tajnej služby [[Stasi]]. PolitkaPolitika SED bola podobne ako ostatné štátostrany vo východnej Európe pod silným vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]].
 
== Zahraničná politika ==
Koncom 80. rokov 20. storočia dochádza vo východnej Európe k vyvrcholeniu hospodárskych problémov, čo malo za následok narastajúcu nespokojnosť obyvateľstva sprevádzanú jej otvorenými prejavmi. V NDR sa prejavy nespokojnosti prejavovali narastajúcim útekom občanov do západnej Európy. Po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] k moci v roku [[1985]] došlo k miernemu uvoľneniu napätia v rámci sovietskeho bloku. Predstavitelia moci v NDR na čele s [[Erich Honecker|Erichom Honeckerom]] si uvedomovali, že uvoľnenie spôsobí zvýšenie emigrácie občanov NDR. Katastrofálna situácia hospodárstva NDR zvýšila emigráciu do takej miery, že vláda začala vydávať povolenia na opustenie NDR v určitých limitoch. K vyvrcholeniu došlo v roku [[1989]], keď došlo k uvoľneniu cezhraničného režimu na rakúsko-maďarských hraniciach. Východní [[Nemci]] situáciu začali využívať a počas rekreácii pri [[Balaton]]e začali hromadne prekračovať hranice. Hoci bol prechod hraníc aj napriek uvoľneniu pohraničného režimu ilegálny, pohraničiari na oboch stranách hranice nelegálne prechody viacmenej tolerovali. V prípade prichytenia narušiteľa hranice, vypočuli a po niekoľkých hodinách prepustili.
 
Ďalšiu vlnu východonemeckých emigrantov zažili západonemecké ambasády v [[Praha|Prahe]], [[Varšava|Varšave]] a [[Budapešť|Budapešti]], ktoré začali emigranti hromadne obsadzovať. Reakciou vedenia NDR bolo uzavretie hraníc s Poľskom a ČSSR. Východonemecké vedenie však nedostalo podporu tohto kroku od reformného kabinetu M. Gorbačova. NDR pod tlakom verejnosti povolilo svojím občanov navštíviť Západný Berlín na obmedzenú dobu. Počas tlačovej besedy dňa [[9. november|09. novembra]] [[1989]] o momentálnej situácii, jeden z predstaviteľov režimu oznámil, že občania NDR môžu prekročiť hranice Západného Berlína okamžite, hoci nariadenie vlády, ktoré si neprečítal, povolovalopovoľovalo prekročenie až na druhý deň. Na základe tejto chyby sa pred hranicami Západného Berlína zhromaždilo toľko ľudí, že východoberlínski pohraničiari otvorili závory pod hrozbou možných obetí pri možnej tlačenici, ktorá s rastúcou nervozitou davu sa stávala čoraz pravdepodobnejšou. Touto udalosťou sa situácia stala ďalej neudržateľnou a priviedla NDR k definitívnemu koncu.
 
K opätovnému zjednoteniu s NSR došlo 3. októbra 1990, čím vznikla Spolková republika Nemecko tak ako ju poznáme dnes. Kancelárom zjednoteného Nemecka sa stal [[Helmut Kohl]] z koalície [[Aliancia pre Nemecko]], ktorá zastrešovala stredopravé proeurópske strany.
15 630

úprav