Nemecká demokratická republika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.5.2) (robot Pridal: vec:Repùblica Democràtica Todèsca |
d pravopis |
||
Riadok 52:
Nemecká demokratická republika bola založená [[7. október|7. októbra]] [[1949]] v [[ZSSR|sovietskom]] sektore okupovaného Nemecka ako socialistický ľudovodemokratický štát. Územie NDR zahŕňa súčasne spolkové krajiny [[Sasko]], [[Sasko-Anhaltsko]], [[Brandenbursko]], [[Durínsko]], [[Meklenbursko-Predpomoransko]]. Problematickým miestom pre NDR bolo hlavné mesto [[Berlín]], ktoré bolo podobne ako okupované Nemecko rozdelené do štyroch sektorov. Západné mocnosti USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko spojením svojich sektorov vytvorili Západný Berlín, sovietsky sektor Berlína sa stal hlavným mestom NDR a bol známy ako [[Východný Berlín]].
NDR získala plnú suverenitu až v roku 1955, hoci bola pod kontrolou Sovietskych vojsk. V tom istom sa NDR stala zakladateľom [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]].
[[Súbor:Map-Germany-1947.svg|upright|left|thumb|Mapa venovaná posunu hraníc Nemecka po vojne (a tiež znázornenenie štátov
== Politický systém ==
V roku [[1946]] vznikla Zjednotená socialistická strana Nemecka ([[SED]]), zlúčením Komunistickej strany Nemecka ([[KPD]]) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka ([[SPD]]) v sovietskom sektore okupovaného Nemecka. Po vzniku NDR sa stala štátostranou, ktorá vládla až do jej zániku v roku 1990. V súčasnosti je pretransformovaná do Strany demokratického socializmu [[PDS]].
Vedúca úloha SED bola zakotvená v ústave NDR. Hlavou štátu predseda Štátnej rady NDR, ktorý bol zároveň aj predsedom SED. Prvým bol [[Wilhelm Pieck]], ktorý ako prvý a posledný používal titul Prezident NDR. Posledným predsedom Štátnej rady bol [[Hans Modrow]].Z kompetencií SED treba spomenúť kontrolu obávanej východonemeckej tajnej služby [[Stasi]].
== Zahraničná politika ==
Riadok 67:
Koncom 80. rokov 20. storočia dochádza vo východnej Európe k vyvrcholeniu hospodárskych problémov, čo malo za následok narastajúcu nespokojnosť obyvateľstva sprevádzanú jej otvorenými prejavmi. V NDR sa prejavy nespokojnosti prejavovali narastajúcim útekom občanov do západnej Európy. Po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] k moci v roku [[1985]] došlo k miernemu uvoľneniu napätia v rámci sovietskeho bloku. Predstavitelia moci v NDR na čele s [[Erich Honecker|Erichom Honeckerom]] si uvedomovali, že uvoľnenie spôsobí zvýšenie emigrácie občanov NDR. Katastrofálna situácia hospodárstva NDR zvýšila emigráciu do takej miery, že vláda začala vydávať povolenia na opustenie NDR v určitých limitoch. K vyvrcholeniu došlo v roku [[1989]], keď došlo k uvoľneniu cezhraničného režimu na rakúsko-maďarských hraniciach. Východní [[Nemci]] situáciu začali využívať a počas rekreácii pri [[Balaton]]e začali hromadne prekračovať hranice. Hoci bol prechod hraníc aj napriek uvoľneniu pohraničného režimu ilegálny, pohraničiari na oboch stranách hranice nelegálne prechody viacmenej tolerovali. V prípade prichytenia narušiteľa hranice, vypočuli a po niekoľkých hodinách prepustili.
Ďalšiu vlnu východonemeckých emigrantov zažili západonemecké ambasády v [[Praha|Prahe]], [[Varšava|Varšave]] a [[Budapešť|Budapešti]], ktoré začali emigranti hromadne obsadzovať. Reakciou vedenia NDR bolo uzavretie hraníc s Poľskom a ČSSR. Východonemecké vedenie však nedostalo podporu tohto kroku od reformného kabinetu M. Gorbačova. NDR pod tlakom verejnosti povolilo svojím občanov navštíviť Západný Berlín na obmedzenú dobu. Počas tlačovej besedy dňa [[9. november|09. novembra]] [[1989]] o momentálnej situácii, jeden z predstaviteľov režimu oznámil, že občania NDR môžu prekročiť hranice Západného Berlína okamžite, hoci nariadenie vlády, ktoré si neprečítal,
K opätovnému zjednoteniu s NSR došlo 3. októbra 1990, čím vznikla Spolková republika Nemecko tak ako ju poznáme dnes. Kancelárom zjednoteného Nemecka sa stal [[Helmut Kohl]] z koalície [[Aliancia pre Nemecko]], ktorá zastrešovala stredopravé proeurópske strany.
| |||