Milhosť: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 518 bajtov ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
{{Infobox Slovenská obec |
Názov = Milhosť |(Migléc)|
URL znaku = Erb chýba.jpg |
URL polohy = Mapa nie je.png |
Región = |
Rozloha = |
Počet obyvateľov = 344 |
(Národnostné zloženie = Slovenská - 189|
= Maďarská - 144|
= Rómska - 4|
= Česká - 1|
= Ostatné, nezistené - 6 )|<!-- neviem ako dať ako údaj do tabuľky -->
Stav k = |
Hustota obyvateľstva = |
Starosta = Vojtech Gálffy|
Politická strana = |
}}'''Milhosť''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice - okolie|Košice - okolie]]. MaláLeží dedinka166 prim Maďarskejnad hranicimorom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dvoch dedín - Kechneca a zároveňSene. Zároveň je aj hraničnýhraničným priechodpriechodom (Milhosť- Tornyosnémeti). Katastrálne územie obce tvorí 770 ha.
 
== História ==
Prvé písomné správy sa objavujú v 14. storočí. Tak sa spomína kaplnka sv. Michala z roku 1322, ktorú nevieme kde stála.
V roku 1450 rodina Hegyaljai získava pozemky v obci.
Od začiatku 15. storočia sa používa už názov Milhosť. Dedina predtým mala rôzne názvy ako: ''Középnémeti'' , ''Kisnémeti'' alebo ''Középkisnémeti''. Preto je aj v dnešnom období Milhosť spomínaná po maďarsky ako aj ''Miglécnémeti'' .
Do roku 1500 na území obce žijú len Nemci, iba začiatkom 16. storočia prichádzajú prvé maďarské rodiny, dôsledkom toho Nemcov ubúda.
Po roku 1600 už nie sú záznamy o nemeckých obyvateľov, ale pribúdajú slovenské rodiny. V roku 1720 počet Maďarov a Slovákov je rovnaký. V roku 1787 prichádzajú prví Židia, po roku 1850 Rómovia.
 
== Výstavby ==
Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku '''1861''' okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku '''1868''' a neskôr, presnejšie v roku '''1887''' , bol vybudovaný aj reformovaný kostol.
''' 1950''' - začiatok ťažbi štrku a piesku (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce),
'''1978''' - hraničný priechod je zrekonštruovaný, '''1988''' - plynofikácia obce,
po roku '''1950''' - vzniká nová ulica Kis Perjés a hospodársky dvor JRD,
1988- plynofikácia obce
'''1994''' - postavený dom smútku,
po roku 1950- vzniká nová ulica Kis Perjés a hospodársky dvor JRD
'''1995''' - výstavba čistiarne odpadových vôd pre Kechnec a Milhosť (ktorá sa po roku 2000 sa rozlišuje rozlišuje pre priemyselný park v Kechneci).
1994- postavený dom smútku
'''1996''' - kanalizačná sieť, vodovod,
1995- výstavba čistiarne odpadových vôd pre Kechnec a Milhosť (ktorá sa po roku 2000 sa rozlišuje rozlišuje pre priemyselný park v Kechneci)
'''1998''' - benzínová pumpa pri ceste ku štátnemu prechodu.
1996- kanalizačná sieť, vodovod
'''2000''' - v západnej časti chotára je postavený (spoločnosť Orange) zosilňovač mobilných telefónov.
1998- benzínová pumpa pri ceste ku štátnemu prechodu
 
2000- v západnej časti chotára je postavený (spoločnosť Orange) zosilňovač mobilných telefónov
 
== Územné zmeny obce ==
Vznikom ČSR po roku '''1918''' sa Milhosť stáva pohraničnou dedinou medzi Maďarskom a Slovenskom. Po Viedenskej arbitráži, v roku '''1938''' , obec pripadá Maďarsku a má názov '''Miglécnémeti''' . Po skončení 2. svetovej vojny obec znova patrí do ČSR a od roku '''1945-1947''' má názov Migléc. V období '''1948-1964''' sa nazýva Milhosť.
V roku '''1964''' Milhosť bol zlúčený so susednou obcou Kechnec a dostáva názov: Hraničná pri Hornáde, časť Milhosť.
V roku 1986 Hraničnú pri Hornáde pripojili k obci Seňa, a tak dostala novú názov- Seňa, časť Milhosť.
Milhosť bol zlúčený od '''1964''' do roku '''1992''' , teda 28 rokov, ktoré neboli výhodné ani pre obyvateľov ani pre obec. Minimum finančných prostriedkov pre obec spôsobili úpadok kultúry aj rozvoj obce.
Na žiadosť občanov '''1.1.1993''' obec získava samostatnosť a dvojjazyčný názov Milhosť- Migléc (keďže 50% obyvateľov je maďarskej národnosti).
Ak si to historicky zhrnieme, Milhosť patril do [[Uhorsko|Uhorska]] , do ''Rakúsko- Uhorskej monarchie'' , do [[Československo|Československa]] a od 1.1.1993 do [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]].
 
 
{{Slovenský výhonok}}