Devotio moderna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: la:Devotio moderna |
gramatika |
||
Riadok 1:
Za zakladateľa tohto smeru je považovaný kazateľ a mystik, holandský učenec [[Geert Groote|Gerardus Veľký]] (1340–1384). Zakladateľ združenia Bratia spoločného života. Jadrom Devotio moderna bola vnútorna skutočnosť a snaha o nasledovanie Ježiša Krista ako vzoru kresťanského života. Hnutie malo veľký úspech v Holandsku, v Nemecku a vo Francúzsku hlavne v 15. storočí a ovplyvnilo i náboženské postoje reformátorov.
==
Devotio moderna vznikla krátko po Grootovej smrti v Holandsku, v kláštore Windesheim pri Zwolle. Nadviazala na staršiu mystickú zbožnosť Majstra Eckharta a H. Susa a znamenala prehĺbenie a vyvrcholenie celkovej tendencie stredovekej mestskej zbožnosti, ktorá kládla stále väčší dôraz na individuálnu a vnútornú stránku náboženského života. Zameriavala sa na osobnú modlitbu, meditáciu a úctu k sviatosti oltárnej, v ktorej sa každý človek stretáva osobne s Ježišom Kristom. Hlavným a konečným cieľom zbožného života bola osobná spása a večný život s Kristom po smrti. Prostriedkom nebola slávna a verejná bohoslužba, ale láska a vnútorná skutočnosť človeka, ako o tom kresťania čítali a počúvali v evanjeliu.
Od predošlej mystickej zbožnosti sa devotio moderna líšila tiež tým, že odmietala špekulácie, zdôrazňovala tichú pokoru a napriek tomu, že Groote prax súdobej cirkvi často a ostro kritizoval, dbal na to, aby sa s ňou nedostal do konfliktu. Pápeži 15. storočia devotio moderna tiež podporovali a bránili ju proti rôznym obvineniam. Podozrenie vyvolávalo hlavne to, že Bratia spoločného života síce žili spoločne, ale neboli to rehoľníci a živili sa prevažne remeslami. Sám Groote sa z pokory odmietol stať kňazom, zato sa ale veľmi snažil o náboženskú výchovu budúcich kňazov. V škole v Deventeri, ktorú založil, študovalo až 2000 mladých mužov a jeho spisy sa opisovali a šírili.
== '''Význam a vplyv''' ==
Duchovnou školou devotio moderna prešla rada významných ľudí, napríklad Jan Ruysbroek alebo Mikuláš Kuzánský. Jej najvýznamejšie dielo, Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského (1380–1471), ovplyvnilo Martina Luthera aj Erazma Rotterdamského a jeho spôsob rozjímania inšpiroval Ignáca z Loyoly a jeho „Duchovné cvičenie“. Nasledovanie Krista bolo dlho po Biblii najčítanejšou knihou vôbec a vyšlo vo veľa jazykoch.
Devotio moderna mala tiež zaujímavé styky s predhusitskými Čechmi. Groote sám navštívil Prahu a svojho nástupcu a pokračovateľa Radewijna poslal študovať na pražskú univerzitu.
▲[[cs:Devotio moderna]]
== '''Charakteristické citáty''' ==
Nasledujúce citáty od Tomáša Kempenského môžu priblížiť postoje devotio moderna:
<br />
“Buď vďačný za tie najmenšie dary, potom možno dostaneš väčšie“
<br />
“Láska lieta, behá, raduje sa a je slobodná; nič ju nemôže zadržať“
<br />
“Udržuj mier najskôr sám v sebe, potom ho budeš môcť priniesť aj druhým“
<br />
“Nehnevaj sa, že nemôžeš dosiahnuť to, aby druhý bol podľa tvojej predstavy; nemôžeš toho dosiahnuť ani sám pri sebe“
<br />
“Z dvojitého zla musíme zvoliť to menšie“
<br />
“Pamätaj, že stratený čas sa nevráti“
<br />
“Nikdy nezaháľaj; čítaj, píš, modli sa, rozjímaj alebo rob niečo pre všeobecné dobro“
<br />
“Zamestnaného pokúša jeden diabol, záhaľčivého celý pluk.“
|