Mnohobunkový organizmus: Rozdiel medzi revíziami

rozšírenie
d (Verzia používateľa 213.151.206.94 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od WikitanvirBot)
(rozšírenie)
 
== Expresia génov ==
Na rozdiel od jednobunkových organizmov, kde [[expresia génov]] slúži najmä ma prispôsobenie sa meniacim podmienkam prostredia, u mnohobunkovcov slúži expresia (výber [[gén]]ov, podľa ktorých sa budú momentálne syntetizovať [[bielkovina|bielkoviny]]) na diferenciáciu tkanív a pletív. V súvislosti s odlišným účelom génovej expresie sa mechanizmy [[enzým]]ovej indukcie a [[represia|represie]] veľmi rozšírené v jendobunkovýchjednobunkových organizmoch uplatňujú v mnohobunkových organizmoch iba málo. KaždáDrvivá bunkaväčšina buniek mnohobunkového organizmu má rovnakú alebo takmer rovnakú genetickú výbavu ako zygota, z ktorej postupným delením vznikla. Mnohobunkové organizmy však tvorí väčšinou množsto tvarovo a funkčne odlišných buniek, napríklad tkanivá človeka tvorí približne 200 typov buniek ktoré majú ďalšie podtypy.
 
Syntéza niektorých bielkovín je pre všetky bunky spoločná. Ide o bielkoviny zabezpečujúce základné životné funkcie bunky, napríklad [[glykolýza|glykolýzu]], [[oxidatívna fosforylácia|oxidatívnu fosforyláciu]], tvorbu [[ribozóm]]ov a iné. Gény, ktoré kódujú tieto bielkoviny, sa označujú ako [[prevádzkové gény]]. Okem nich však existujú ešte aj gény produkujúce špecifické bielkoviny napríklad [[hemoglobín]]. Tieto gény, ktoré nevyužívajú všetky typy buniek, len bunky špecikálne na to prospôsobené, sa nazývvajú [[špecifické gény]].
 
Keďže DNA eukaryotov je naviazaná na [[histón]]y a iné bielkoviny, tvorí kompaktné [[chromatín]]ové vlákno, ktoré v základnom stave nie je možné [[transkripcia (genetika)|transkripovať]]. Musí dôjsť k modifikácii histónov alebo samotnej [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], aby sa umožnila transkripcia. Gény sú preto pod tzv. pozitívnou kontrolou - musí sa objaviť faktor, ktorý transkripciu umožní ([[transkripčný faktor]]).
 
== Medzibunková komunikácia ==
Pre efektívnu spoluprácu musia bunky v mnohobunkovom organizme spolu vedieť komunikovať. Komunikácia je základom odlišnej expresie génov v jednotlivých bunkách a tým aj ich diferenciácie. Existuje množstvo rozličných spôsobov, akými si bunky vymieňajú informácie. Bunka nie je schopná zachytiť každý z množstva signálov, ktoré ju neustále obklopujú. Reaguje len na tie, na ktorých príjem je prispôsobená. Poruchy v príjme signálov spôsobené napríklad [[mutácia|mutáciou]] patričného génu vedú k závažným ochoreniam až k smrti organizmu.
 
Najrozšírenejšou formou komunikácie je vyslanie chemickej látky do krvného obehu živočícha či miazgy rastliny. Vyslaná látka sa nazýva [[hormón]] a väčšinou sa môže dostať do celého tela, hoci naň odpovedajú iba niektoré bunky. Na menšiu vzdialenosť funguje [[parakrinná komunikácia]], kedy bunka vysiela do okolia chemický signál, na ktorý odpovedajú len blízke bunky. Ešte obmedzenejšie možnosti (ohľadom vzdialenosti) poskytuje [[dotyková komunikácia]], pri ktorej sa štruktúra v membráne signalizujúcej bunky musí chemicky naviazať na štruktúru cieľovej bunky. [[Epitelovce]], pod ktoré patrí väčšina živočíchov, majú oproti rastlinám a hubám ešte ďalší možný spôsob komunikácie - [[nervová komunikácia|nervový]].
 
Signálne molekuly, či sú už prinesené z väčšej alebo menšej diaľky, sa musia naviazať na [[receptor]] cieľovej bunky. Podľa toho, či chemické vlastnosti dovoľujú signálnej molekule prechádzať cez [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickú membránu]] alebo nie, je receptor umiestnený v membráne bunky (pre molekuly, ktoré cez ňu neprechádzajú) alebo vo vnútri bunky (molekuly, ktoré prechádzajú). Po naviazaní sa na receptor spustí komplex molekula ([[ligand]])-receptor [[signálna dráha|signálnu dráhu]], ktorá spôsobí bunkovú odpoveď. Tou môže byť zmena dejov prebiehajúcich v [[cytoplazma|cytoplazme]], alebo zmena expresie génov. V druhom prípade trvá bunková odpoveď dlhšie.
 
== Apoptóza ==
{{hlavný článok|Apoptóza}}
V mnohobunkových orgnaizmoch veľmi často musia byť niektoré bunky obetované pre dobro celého organizmu. Bunka, ktorá má vážnu poruchu, alebo ktorá skrátka už nie je potrebná, spácha programovanú [[bunková smrť|bunkovú smrť]] zvanú [[apoptóza]]. Apoptóza je zariadená na rozdiel od [[nekróza|nekrózy]] tak, aby spôsobila čo najmenšie problémy okolitým živým bunkám. [[živočíšna bunka|Živočíšne bunky]] musia byť dokonca neustále vystavované pôsobeniu signálov, ktoré sa nazývajú [[faktory pre prežitie]]. Ak sú im tieto faktory odobrané, spúšťa sa apoptóza, hoci bunka môže byť inak úplne zdravá.
 
== Zdroje ==
| meno = Eva
| priezvisko2 = Solár
| menomeno2 = Peter
| titul = Molekulová biológia
| vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Śafárika v Košiciach
| rok = 2007
| isbn = 978-80-7097-671-5
}}
 
*{{Citácia knihy
| priezvisko = Alberts
| meno = Bruce
| priezvisko2 = Bray
| meno2 = Dennis
| priezvisko3 = Johnson
| meno3 = Alexander
| spoluautori = Julian Lewis, Martin Raff, Keith Roberts, Peter Walter
| titul = Základy buněčné biologie
| redaktori = Miranda Brownová, Eleanor Lawrenceová, Valerie Nealová, Anne Vinnicombeová
| prekladatelia = Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Pavel Hozák
| ilustrátori = Nigel Orme
| vydanie = 2.
| vydavateľ = Espero Publishing
| miesto = Ústí nad Labem
| rok copyrightu = 1998
| isbn = 80-902906-2-0
| jazyk = česky
}}
 
12 218

úprav