Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

d
Robot automaticky nahradil text: (-zbytok +zvyšok)
d (robot Pridal: be:Пелапанес)
d (Robot automaticky nahradil text: (-zbytok +zvyšok))
Malé slovanské etnikum sa však ukryté v horách udržalo až do [[15. storočie|15. stor.]]
Od [[stredovek]]u až do [[19. storočie|19. stor.]] označovali Gréci Peloponéz menom ''Moreas''. Toto meno pochádza z gréckeho slova "moria" (moruša), lebo v byzantskej dobe sa tu vo veľkom pestovala moruša. Antické pomenovanie ''Peloponnisos'' sa zaužívalo až v [[20. storočie|20. stor.]] Počas byzantskej doby boli najvýznamnejšie peloponézske mestá [[Patra]], [[Monemvasia]], [[Korint]] a hlavne [[Mystra]], blízko starovekej [[Sparta|Sparty]].
V 13. stor. Peloponéz dobyli križiaci, keď v bitke pri Kundurských olivových hájoch porazili miestnych [[Gréci|Grékov]]. Nastáva talianska vláda, hoci neskôr časť vnútrozemskej oblasti dobyla späť novovzniknutá [[Byzantská ríša]]. Počas tohto obdobia sa vytratil aj zbytokzvyšok Slovanov, ktorí boli utiahnutí v horách. Mnohí Gréci sa totiž utiahli do hôr, lebo sa odmietali podrobiť talianskému [[Feudalizmus|feudalizmu]] a tu prevýšili počet Slovanov s ktorými sa pomiešali. Naopak, Taliani mnohých Slovanov odviedli z hôr na roviny, kde sa tiež s väčšinovými Grékmi pomiešali. V 13.- 15. stor. na Peloponéz prenikajú kmene [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí sa usadili na východe a na juhu polostrova. Arvaniti osídlili väčšinu kraja [[Argolida]] (okrem oblstí [[Epidauros|Epidauria]], [[Nemea]], [[Argos]] a [[Nafplio|Nafplia]]) a usadili sa aj v malých oblastiach v krajoch [[Mesénia]], [[Achája]] a [[Lakónia]]. Arvanítov na Peloponéz pozvali miestni vládcovia, aj grécki aj európski. Arvaníti si tu udržiavajú svoj jazyk dodnes. Časť arvanítskej oblasti Argolídi osídlili v r. 1921-1923 Gréci z Anatólie, počas výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Grécky satyrik byzantskej doby, [[Mazaris]] uvádza, že Peloponéz obývajú hlavne ''Peloponézania'' (myslí tým Grékov), ďalej [[Lakónia|Lakedaimónčania]] (myslí tým [[Cakóni|Cakónskych Grékov]]), [[Ilýri]] (myslí tým [[Arvaniti|Arvanitov]]) a [[Egypťania]] (Myslí tým [[Cigáni|Cigáňov]]). V 15. stor. je polostrov definitívne podmanený [[Turci|Turkami]].
Peloponéz hral snáď najvýznamnejšiu úlohu počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]] v 19. stor. Práve tu, v achájskom kláštore Agia Lavra povstanie vypuklo a prebiehali tu viaceré boje proti [[Turci|Turkom]]. Pôsobili tu najslávnejší generáli gréckej rebélie, [[Theodoros Kolokotronis]], [[Petros Mauromichalis]] či [[Papaflessas]]. Slávna bitka sa odohrala pri Dervenakií ([[Theodoros Kolokotronis]] tu porazil tureckú armádu Mahmuda Dramaliho Pašu) a pri meste [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]] kde Gréci zničili 1 300 tureckých vojakov s 300 mužmi a tak sa zároveň Peloponéz oslobodil. Grékov tu nakoniec porazila egyptská armáda Ibrahima Pašu v nerovnej bitke pri Maniaki, kde zomrel aj [[Papaflessas]]. V roku 1831 sa však Grécko definitéívne oslobodilo spod tureckej nadvlády.
V 19. stor. žilo na Peloponéze približne 50 000 [[Islam|moslimov]] [[Turci|tureckého]], [[Albánci|albánskeho]] a [[Gréci|gréckeho]] pôvodu. Všetci z nich však boli z polostrova vyhnaní kresťanskými [[Gréci|Grékmi]] počas bojov za nezávislosť
 
Tradičná Peloponézska kultúra sa dá označiť ako vidiecka s bohatou kultúrou. Mnohé tradície tu pretrvávajú už od starovekých čias. Peloponézania (Moraites) majú veľmi radi hudbu a tance, ľudový nástroj je klarina (klarinet), ktorá nahradila pôvodné ľudové grécke nástroje ''flojera'' a ''zurna''. Piesne sú typické, v orientálnom tóne. Známe tance sú Tsamiko a Tsakonikos, ktorý tancujú [[Cakóni]]. Tento tanec sa vyvynul zo starovekého spartského bojového tanca. Tancuje sa aj tanec ''syrtos'', o ktorom je prvá zmienka už v 1. stor. Staroveký pôvod má tiež tanec ''Kalamatianos'' z mesta [[Kalamata]]. Peloponézania si ctia prírodu a staré tradície, preto tu stále môžeme vidieť silné pohanské tradície, ako uctievanie stromu platana, ktorý nesmie chýbať v strede dediny. Starodávne tradície môžeme vidieť aj vo veľkonočných slávnostiach. Práve mesto Tripoli je v Grécku najslávnejšie pre svoju veľkonočnú slávnosť. Peloponézania dorábajú kvalitné [[grécke víno]], najznámejšie pochádza z oblasti [[Nemea]] a [[Mandinia]]. Polostrov je typycký aj pestovaním pomarančov a olív.
Moderní Peloponézania sú potomkovia rôznych starogréckych kmeňov a [[Pelasgovia|Pelasgov]] a Grékov, ktorí sem prišli medzi 7.-9. stor. hlavne zo [[Sicília|Sicílie]] a [[Calábria|Calábrie]]. Týto ďalej vstrebali zbytokzvyšok slovanského obyvateľstva a talianskych kolonistov. Na Peloponéze nájdeme aj [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí si udržiavajú svoje tradície a tiež [[Cakóni|Cakónskych Grékov]], ktorí hovoria špecifickým dórskym dialektom a jedná sa o potomkov starovekých Sparťanov. Od Sparťanov-Lakedaimónčanov odvodzujú pôvod aj [[Manioti]]-Gréci z polostrova [[Mani]], ktorí sú charakterizovaní svojou divokosťou a tým, že si uhájili nezávislosť počas tureckej nadvlády.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Peloponnese}}
74 747

úprav