Verzia z 11:15, 19. január 2011 upraviť FoxBot (diskusia \| príspevky) 11 190 editací d robot Pridal: be:Пелапанес ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:12, 26. január 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d Robot automaticky nahradil text: (-zbytok +zvyšok) Ďalšia úprava →
Riadok 21: Malé slovanské etnikum sa však ukryté v horách udržalo až do [[15. storočie\|15. stor.]] Od [[stredovek]]u až do [[19. storočie\|19. stor.]] označovali Gréci Peloponéz menom ''Moreas''. Toto meno pochádza z gréckeho slova "moria" (moruša), lebo v byzantskej dobe sa tu vo veľkom pestovala moruša. Antické pomenovanie ''Peloponnisos'' sa zaužívalo až v [[20. storočie\|20. stor.]] Počas byzantskej doby boli najvýznamnejšie peloponézske mestá [[Patra]], [[Monemvasia]], [[Korint]] a hlavne [[Mystra]], blízko starovekej [[Sparta\|Sparty]]. V 13. stor. Peloponéz dobyli križiaci, keď v bitke pri Kundurských olivových hájoch porazili miestnych [[Gréci\|Grékov]]. Nastáva talianska vláda, hoci neskôr časť vnútrozemskej oblasti dobyla späť novovzniknutá [[Byzantská ríša]]. Počas tohto obdobia sa vytratil aj ~~zbytok~~zvyšok Slovanov, ktorí boli utiahnutí v horách. Mnohí Gréci sa totiž utiahli do hôr, lebo sa odmietali podrobiť talianskému [[Feudalizmus\|feudalizmu]] a tu prevýšili počet Slovanov s ktorými sa pomiešali. Naopak, Taliani mnohých Slovanov odviedli z hôr na roviny, kde sa tiež s väčšinovými Grékmi pomiešali. V 13.- 15. stor. na Peloponéz prenikajú kmene [[Arvaniti\|Arvanitov]], ktorí sa usadili na východe a na juhu polostrova. Arvaniti osídlili väčšinu kraja [[Argolida]] (okrem oblstí [[Epidauros\|Epidauria]], [[Nemea]], [[Argos]] a [[Nafplio\|Nafplia]]) a usadili sa aj v malých oblastiach v krajoch [[Mesénia]], [[Achája]] a [[Lakónia]]. Arvanítov na Peloponéz pozvali miestni vládcovia, aj grécki aj európski. Arvaníti si tu udržiavajú svoj jazyk dodnes. Časť arvanítskej oblasti Argolídi osídlili v r. 1921-1923 Gréci z Anatólie, počas výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Grécky satyrik byzantskej doby, [[Mazaris]] uvádza, že Peloponéz obývajú hlavne ''Peloponézania'' (myslí tým Grékov), ďalej [[Lakónia\|Lakedaimónčania]] (myslí tým [[Cakóni\|Cakónskych Grékov]]), [[Ilýri]] (myslí tým [[Arvaniti\|Arvanitov]]) a [[Egypťania]] (Myslí tým [[Cigáni\|Cigáňov]]). V 15. stor. je polostrov definitívne podmanený [[Turci\|Turkami]]. Peloponéz hral snáď najvýznamnejšiu úlohu počas [[Grécka vojna za nezávislosť\|Gréckej vojny za nezávislosť]] v 19. stor. Práve tu, v achájskom kláštore Agia Lavra povstanie vypuklo a prebiehali tu viaceré boje proti [[Turci\|Turkom]]. Pôsobili tu najslávnejší generáli gréckej rebélie, [[Theodoros Kolokotronis]], [[Petros Mauromichalis]] či [[Papaflessas]]. Slávna bitka sa odohrala pri Dervenakií ([[Theodoros Kolokotronis]] tu porazil tureckú armádu Mahmuda Dramaliho Pašu) a pri meste [[Tripoli (Peloponéz)\|Tripoli]] kde Gréci zničili 1 300 tureckých vojakov s 300 mužmi a tak sa zároveň Peloponéz oslobodil. Grékov tu nakoniec porazila egyptská armáda Ibrahima Pašu v nerovnej bitke pri Maniaki, kde zomrel aj [[Papaflessas]]. V roku 1831 sa však Grécko definitéívne oslobodilo spod tureckej nadvlády. V 19. stor. žilo na Peloponéze približne 50 000 [[Islam\|moslimov]] [[Turci\|tureckého]], [[Albánci\|albánskeho]] a [[Gréci\|gréckeho]] pôvodu. Všetci z nich však boli z polostrova vyhnaní kresťanskými [[Gréci\|Grékmi]] počas bojov za nezávislosť Riadok 31: Tradičná Peloponézska kultúra sa dá označiť ako vidiecka s bohatou kultúrou. Mnohé tradície tu pretrvávajú už od starovekých čias. Peloponézania (Moraites) majú veľmi radi hudbu a tance, ľudový nástroj je klarina (klarinet), ktorá nahradila pôvodné ľudové grécke nástroje ''flojera'' a ''zurna''. Piesne sú typické, v orientálnom tóne. Známe tance sú Tsamiko a Tsakonikos, ktorý tancujú [[Cakóni]]. Tento tanec sa vyvynul zo starovekého spartského bojového tanca. Tancuje sa aj tanec ''syrtos'', o ktorom je prvá zmienka už v 1. stor. Staroveký pôvod má tiež tanec ''Kalamatianos'' z mesta [[Kalamata]]. Peloponézania si ctia prírodu a staré tradície, preto tu stále môžeme vidieť silné pohanské tradície, ako uctievanie stromu platana, ktorý nesmie chýbať v strede dediny. Starodávne tradície môžeme vidieť aj vo veľkonočných slávnostiach. Práve mesto Tripoli je v Grécku najslávnejšie pre svoju veľkonočnú slávnosť. Peloponézania dorábajú kvalitné [[grécke víno]], najznámejšie pochádza z oblasti [[Nemea]] a [[Mandinia]]. Polostrov je typycký aj pestovaním pomarančov a olív. Moderní Peloponézania sú potomkovia rôznych starogréckych kmeňov a [[Pelasgovia\|Pelasgov]] a Grékov, ktorí sem prišli medzi 7.-9. stor. hlavne zo [[Sicília\|Sicílie]] a [[Calábria\|Calábrie]]. Týto ďalej vstrebali ~~zbytok~~zvyšok slovanského obyvateľstva a talianskych kolonistov. Na Peloponéze nájdeme aj [[Arvaniti\|Arvanitov]], ktorí si udržiavajú svoje tradície a tiež [[Cakóni\|Cakónskych Grékov]], ktorí hovoria špecifickým dórskym dialektom a jedná sa o potomkov starovekých Sparťanov. Od Sparťanov-Lakedaimónčanov odvodzujú pôvod aj [[Manioti]]-Gréci z polostrova [[Mani]], ktorí sú charakterizovaní svojou divokosťou a tým, že si uhájili nezávislosť počas tureckej nadvlády. == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Peloponnese}}

Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami