Galia: Rozdiel medzi revíziami

[[FileSúbor:Map Gallia Tribes Towns.png|thumb|Mapa Galie okolo roku 58 pred Kr.]]

== Meno ==

== Pôvod Galov a osídľovanie Galie ==

Na prelome [[7. storočie pred Kr.|7.]] a [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] sa na juhu Galie usadili [[Gréci]], ktorí tu založili mestá ako [[Marseille|Massalia]], vďaka ktorým sa ku južným Galom dostala vyspelá civilizácia a vďaka obchodu aj luxusné predmety a vojenské vybavenia a tak sa niektoré kmene postupne čiastočne scivilizovali. Galovia dokonca prijali aj grécku abecedu. V [[5. storočie pred Kr.|5.]] - [[4. storočí pred Kr.]] Galovia prenikli aj na sever moderného Talianska a usadili sa severne od rieky [[Pád]]. Tu sa však stretli s pôvodným italským obyvateľstvom, ako boli [[Etruskovia]] a [[Italikovia]], s ktorými sa čiastočne pomiešali a čiastočne si ich podrobili. Odtiaľto v roku [[390 pred Kr.]] zaútočili na [[Rím]] a dobyli ho. Najvýchodnejšia galská osada bola pravdepodobne Akilis, neskôr rímska kolónia [[Aquileia]].

== Podrobenie Galie Gaiom Iuliom Caesarom ==

Po helvétskej vojne sa Caesar nemienil naprázdno vrátiť do Provincie, ale pokračovať v dobývaní ostatnej slobodnej Galie. Helvéťanom síce odpustil a daroval slobodu, no v skutočnosti sa stali jeho poddanými, podobne ako aj Heduánci, ktorí boli jeho spojenci, no Rimania im pomohli pred Helvéťanmi a zasahovali do ich vnútorných záležitostí. Caesar sa ďalej rozhodol ovládnuť Sekvanov, a to prostredníctvom spomínaného kráľa Germánov Ariovista, ktorý zaberal štvrtinu Sekvanska a tvrdo utláčal Galov. Caesar si pod zámienkou oslobodenia Sekvanov od Germánov zaumienil získať Sekvansko a ostatných Galov, ktorí tiež prosili Caesara o pomoc pred Germánmi. Caesar sa chcel s Ariovistom dohodnúť, no ten stretnutie odmietol, tak Caesar s légiami vtrhol na Sekvansko a tak Ariovista donútil k rozhovoru. Ten Caesarovi oznámil, že Sekvanov ovládol vojensky a má právo nad nimi vládnuť rovnako, ako aj Caesar nad Provinciou a južnou Galiou, že sa ani on, Ariovistus, nestará do toho, ako vládne Caesar v svojej časti Galie. Tu mu Caesar odpovedal, že útočí na Sekvanov aj Heduáncov, priateľov rímskeho národa a Caesar, ako zástupca Ríma musí zasiahnuť na ochranu svojich chránencov. Caesara prirodzene zaujímal viac osud Rimanov a svoj, ako osudy Galov, no ako sám povedal, Germánov musel zničiť a zakázať im prechody cez Rýn, lebo by mohli ohrozovať aj Provinciu a samotnú [[Itália|Itáliu]], ako to urobili dávno [[Teutóni]] a [[Timbrovia]]. Rimania obsadili sekvanské mesto Vesontio, ktoré Ariovistus chcel dobyť. Medzi Rimanmi vtedy prepukol veľký strach z Germánov, naplašili ich reči, že sú veľkej postavy (Italovia boli menšieho vzrastu ako severné kmene) a diví, tu ich velitelia upokojovali, že sa nemajú čoho báť, Germáni sú neorganizovaní barbari a proti Rimanom nemôžu mať šancu, to sa vraj potvrdilo, keď [[Gaius Marius]] porazil Teutónov a Timbrov. Nato sa Rimania upokojili. Ceasar rozkázal postaviť dva tábory. Na menší tábor zaútočili Germáni, no s vypätím síl Rimanov boli odohnaní. Neskôr dal Caesar rozostaviť svoje légie a čakal na útok Germánov. Zrážka bola taká prudká, že Rimania ani nestačili vyhodiť oštepy [[Pilum]]. Rimania vraj v prvom strete povyskakovali na vysokých Germánov a takto ich dorážali. Rimania zničili celé ľavé germánske krídlo, no na pravom mali prevahu barbari. Vtedy generál Publius Crassus poslal na pomoc pravému krídlu tretí šík rímskeho vojska, ktorý Germánov zahnal. Germáni utekali cez 50 míľ, až dobehli k rieke Rýn, do ktorej sa bezhlavo vrhali, nakoľko sa chceli preplaviť do Germánie. Jednako ich utekajúcich Rimania z chrbta dorážali, jednako sa mnoho barbarov utopilo v Rýne. Ariovistus bol jeden z mála tých, ktorí sa zachránili, keď prešli Rýn. Po tejto vojne Caesar oslobodil Sekvanov aj Heduáncov od germánskeho zovretia, pričom si u nich vydobyl obrovský vplyv, čím si vlastne tieto územia podmanil.

Po úspešných bojoch v Sekvansku sa Caesar rozhodol ovládnuť Belgov, najbojovnejší a najsilnejší kmeň Galie. Niektoré z kmeňov Belgicka boli Germáni. Caesar sa tak rozhodol jednak kvôli úspechu, jednak kvôli tomu, že niektorí Galovia sami navádzali silných Belgov, aby na Rimanov zaútočili, pretože sa boja rímskej nadvlády. Caesar tak v Itálií zverboval ďalšie dve légie a urýchlene vtrhol na belgické územie. Rýchlo k nemu vyslali poslov belgický kmeň Remov. Removia žiadali Caesara o mier a ponúkli Rimanom svoje služby a znalosti Belgicka. Povedali mu, že najsilnejší kmeň Belgov sú Bellovaci a Nerviovia, preto sa Caesar rozhodol ovládnuť tieto kmene. Aj do tejto vojny išli Rimania so svojimi spojencami Heduáncami, ktorí ich zásobovali. Medzitým sa belgické kmene spojili a vytvorili vojsko proti Rimanom. Belgovia chceli dobyť rémske mesto Bibrax, no Caesar sem poslal posily a [[Kréta|krétskych]] lučišníkov. Mesto tak prežilo obliehanie. Caesar na výhodnom mieste postavil tábor, rozostavil vojsko a po stranách dal postaviť val a opevnenie s dvoma vežami. Táto obranná stavba mala zabrániť aby Rimanov barbari obkľúčili, zároveň z veží na nich Rimania strieľali z vojenských strojov. Belgovia chceli prejsť za Rimanov, a napadnúť tábor, keby prekročili močiar, no Caesar sa o tom dozvedel, poslal tam lučišníkov a jazdu, ktorá nakoniec Belgov odohnala. Po týchto neúspechoch sa nepriatelia vzdali a rozhodli sa ujsť a brániť sa pred Rimanmi každý na svojom územií. Tak rýchlo ušli z tábora, Caesar za nimi poslal tri légie pod vedením generála Tita Labiena. Rimania pobili množstvo nepriateľov, zbytokzvyšok sa vrátil domov. Caesar tiahol územím Belgicka a vzdali sa mu viaceré kmene, medzi nimi aj Bellovaci. Jediní z Belgov, ktorí sa odmietali Rimanom vzdať boli mocní Nerviovia. Nerviovia na mieste bitky nasadili rôzne kríky a živé ploty, aby tak zabránili vojsku a jazde v úspešnom boji. Nerviovia vábili Rimanov do lesa, kde sa schovávali a poznali terén, no Rimania sa nedali nachytať. Nakoniec barbari vybehli na Rimanov s nečakanou rýchlosťou. Ľahko zahnali rímsku jazdzu a napadli legionárov, ktorí opevňovali tábor. V rímskom vojsku nastal neuveriteľný chaos, légie sa zoskupili veľmi rýchlo, niektorí vojaci nemali ani uniformy, centúrie boli pomiešané, legionári bojovali tam, ako sa kto v rýchlosti zaradil. Tento chaos a neorganizovanosť rímskeho vojska zvýšil šance Nerviov. Rimania však bojovali udatne a nedali barbarom možnosť preraziť rady. Nakoniec do boja dorazili dve záložné légie a aj desiata légia vyslaná Titom Labienom, ktorá sa predtým zmocnila nepriateľského tábora. Príchod légií a hlavne silnej desiatej dodal bojujúcim odvahu. Rimania získali jasnú prevahu a Nerviov zabíjali. Tí sa však odmietali vzdať a bojovali až do konca. Po tomto boji už zdecimovaní Nerviovia, ktorí boli považovaní za najbojovnejších Belgov už nikdy nepredstavovali žiadnu vojenskú silu a ich národ upadol, lebo skoro všetci mladí muží sa zúčastnili na boji. Zbytok kmeňa sa po bitke Caesarovi vzdal. Ten ich prijal na milosť. Caesar sa potom rozhodol zničiť Atuatukov, ktorí boli Germáni a potomkovia Teutónov a Timbrov. Caesar obľahol ich mesto. Barbari sa spočiatku Rimanom smiali, ako môžu takí malí ľudia ťahať obliehacie veže. Keď však veže uvideli z blízka, naľakali sa ich veľkosťou a Rimanom sa vzdali. Medzitým si generál Publius Crassus podrobil všetky prímorské kmene severného pobrežia Galie. Rimania teraz ovládali obrovské územie Galie, od Provincie cez Sekvánsko, Helvétiu a Belgicko až po severné pobrežia. Zničením mocných Belgov už nič Rimanom nebránilo v ceste, aby si podmanili aj obklúčenú strednú Galiu a južnú Aquitániu.

Venéti, boli kmeň na severnom pobreží Galie, na polostrove Armorica (dnešný [[Bretagne]]), ktorých si však podrobil Publius Crassus po vojne s Belgami. Teraz však povstali, keď zajali štyroch rímskych dôstojníkov, ktorých tam Crassus nechal. Do protirímskej vzbury sa pridali aj ich susedia. Caesar sa chcel ubezpečiť, že nepovstanú ani iné kmene, preto na všetky strany Galie poslal vojská s legátmi. Venéti boli zruční námorníci, preto sa boj odohrával na mory. Rímske lode však neboli stavané na nepokojné severné more, preto by v boji mali prevahu Venéti. Rimania na ľode osadili kosáky, ktoré po priblížení k nepriaťeľovi prerezali laná, ktoré držali plachty a tak ľoď vyradili. Rimania ju potom ľahko zničili. Takto potom zničili celú flotilu Venétov. Venéti sa potom vzdali, no Caesar ich chcel príkladne potrestať za vzburu a zajatie rímskych občanov, preto celý tento kmeň predal do otroctva.

* [http://www.unrv.com/provinces/gallia.php Gallia (UNRV History)]