Verzia z 21:08, 2. február 2010 upraviť Ladinko (diskusia \| príspevky) 207 editací úprava, linky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:49, 26. január 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d Robot automaticky nahradil text: (-zbytky +zvyšky); kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 6: == Proces == Vlna politických procesov, začatých po sovietskom vzore v krajinách východného bloku, sa nemohla vyhnúť ani Československu. Kremeľ a sovietski poradcovia v Prahe žiadali „vzorový proces“, ktorý by patrične odstrašil všetky potenciálnych odporcov režimu. Z mnohých rôznych variant bola nakoniec ako hlava vymysleného spiknutia vybraná poslankyňa národne socialistickej strany Milada Horáková. Príprava procesu prebiehala úplne pod vplyvom sovietskych poradcov, ktorí mimo iného zaviedli aj tzv. otázkové protokoly, ktoré doteraz čs. Bezpečnosť nepoznala, a presadili aj špeciálnu prípravu obžalovaných, ktorí si museli soje vystúpenia pred súdom donekonečna učiť. Pred súdom stálo 31. mája 1950 trinásť obžalovaných - osem bývalých funkcionárov strany národne socialistickej (Horáková, Zemínová, Kleinerová, Buchal, Hejda, Nestával, Pecl, Přeučil), dva sociálni demokrati (Peška, Dundr), dva funkcionári strany ľudovej (Hostička, Křížek) a jeden obvinený z trockizmu (Kalandra). Žaloba ich vinila z toho, že z nenávisti k ľudovo demokrati-ckému režimu pripravovali protištátny puč a rôzne teroristické akcie, a to v žolde špionážnych služieb USA, Anglicka, Francúzka a Juhoslávie. Podľa prokurátora mali obžalovaní kalkulovať s vypuknutím svetovej vojny a mali preto vedome oslabovať obranu ČSR. Tato koncepcia odpovedala Gottwaldovým slovám z novembra 1948, podľa ktorých sa „porazená reakcia uchýli k teroru, spiknutiam a kalkuláciám s vojnovým konfliktom“. Skrz dôkladnú prípravu procesu sa však jeho priebeh občas vymkol z réžie organizátorov a vždy aspoň niektorí z obžalovaných (Horáková, Přeučil, Buchal, Kleinerová) sa pred súdom bránili a pokúšali sa vyvracať niektoré obvinenia. Proces prebiehal deväť dní; každý deň po ukončení jednaní sa schádzali pracovníci Bezpečnosti s prokurátorom a hodnotili priebeh procesu, pričom sa snažili odhadnúť chovanie obvinených v ďalších dňoch aj reakcie verejnosti na proces. Proces bol totiž výnimočný aj svojim ohlasom. Po prvých trech dňoch bol súd doslova zaplavený rezolúciami z tovární, úradov a obcí. Všetky volali po prísnom potrestaní, väčšina po trestu smrti. Bol to dôsledok inštrukcie aparátu strany, v ktorých mimo iného stálo: „Široko podchyťte ohlas procesu. Nech prehovorí hlas ľudového hnevu. Pripravte schôdze závodov a prejavy, na ktorých náš ľud povie, že zosilí bdelosť, že zvýši svoje pracovné úsilie, že ~~zbytky~~zvyšky rozvratnej reakcie rozdrtíme. V uznese-niach nech je žiadané spravodlivé a prísne potrestanie rozvratných zločincov.“ Občania tejto žiadosti vyhoveli. Súd obdržal až 6300 rezolúcií, žiadajúcich smrť a plných výrazov ako „zlotřilá chamraď“, „zavilí zločinci“, „krvaví psi“. Prokurátor Josef Urválek pri súdnom procese: Tisíce prejavov, ktoré došli tomuto súdu zo všetkých vrstiev tohoto národa vyjadrujú nezmerný hnev nášho pracujúceho ľudu nad hanebnou činnosťou obžalovaných, vyjadrujú však i také… (viď zvukový záznam z procesu) Do súdnej siene tak vstúpil nový prvok - organizovaný hnev lidu. Zámerne zjitřené atmosfére potom odpovedali aj rozsudky, vynesené 8. júna: štyria obžalova-ní - Horáková, Buchal, Pecl a Kalandra - boli odsúdení k trestu smrti, ďalší štyria - Kleinerová, Nestával, Hejda a Přeučil - k doživotnému vezeniu a ostatých päť k vezeniu od 15 do 20 rokov. Napriek tomu, že sa všetci odvolali, rozsudok bol potvrdený a neuspela ani žiadosť o milosť, ktorú podali odsúdení k trestu smrti prezidentovi Gottwaldovi. Napriek tomu, že svetová verejnosť vrátane známych vedcov (Einstein, Russell, Bernal) a umelcov protestovala, Gottwald milosť neudelil a nechal tak popraviť aj ženu, matku šestnásť ročnej dcéry. Rozsudok bol vykonaný 27. júna 1950. Krátko potom sa konali tzv. následné procesy, ktoré prebiehali aj v ďalších mestách ČSR; v 35 procesoch bolo súdených 639 osôb, udelených 10 trestov smrti a 48 doživotných trestov. Riadok 17: == Obžalovaní == * JUDr. [[Milada Horáková]] (1901), úradníčka, bývalá poslankyňa strany československých národných socialistov (trest smrti) * Jan Buchal (1913), štábny strážmajster SNB (trest smrti) * Vojtěch Dundr (1879), penzista, bývalý ústredný tajomník československé sociálne demokratické strany (15 rokov) * JUDr. Jiří Hejda (1895), bývalý továrnik (doživotie) * JUDr. Bedřich Hostička (1914), tajomník československé strany ľudovej (28 rokov) * [[Záviš Kalandra]] (1902), novinár (trest smrti) * Antonie Kleinerová (1901), dôchodkyňa, bývalá poslankyňa strany československých národných socialistov (doživotie) * JUDr. Jiří Křížek (1895), advokát (22 rokov) * JUDr. Josef Nestával (1900), úradník (doživotie) * JUDr. Oldřich Pecl (1903), bývalý majiteľ dolov, právnik (trest smrti) * Prof. JUDr. Zdeněk Peška (1900), univerzitní profesor (25 rokov) * František Přeučil (1907), nakladateľ (doživotie) * [[Františka Zemínová]] (1882), redaktorka, poslankyňa strany československých národných socialistov (20 rokov) [[Kategória:Dejiny práva]] [[cs:Proces se skupinou Milady Horákové]]

Proces so skupinou Milady Horákovej: Rozdiel medzi revíziami