Štefan Marko Daxner: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Jonesy (diskusia | príspevky)
d štylistika, wikilinky
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], [[Slovensko]]
}}
'''Štefan Marko Daxner''' (* [[26. december]] [[1822]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] – † [[11. apríl]] [[1892]], Tisovec) bol [[Slovensko|slovenský]] šľachtic, [[politik]], [[právnik]], [[publicista]] a [[národný buditeľ]]. Patril k [[Ľudovít Štúr|štúrovskej]] generácii. Pochovaný je na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]].
 
Bol iniciátorom celonárodného zhromaždenia v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Svätom Mikuláši]] v roku [[1848]], spolutvorcom [[Žiadosti slovenského národa|Žiadostí slovenského národa]], iniciátorom [[Slovenské národné zhromaždenie|Slovenského národného zhromaždenia]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] v roku [[1861]], hlavným osnovateľom [[Memorandum národa slovenského|Memoranda národa slovenského]] a členom prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne [[Tatrín]]a.
spolutvorca ''[[Žiadosti slovenského národa|Žiadostí slovenského národa]]'', iniciátor [[Slovenské národné zhromaždenie|Slovenského národného zhromaždenia]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] roku [[1861]] a hlavný osnovateľ [[Memorandum národa slovenského|Memoranda národa slovenského]]. Člen prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne [[Tatrín]]a.
 
== Životopis ==
[[File:RimSobota stefan marko daxner.jpg|thumb|left|Pomník v Rimavskej Sobote]]
Bol veľkým zjavom slovenského národného, politického a kultúrneho života [[19. storočie|19. storočia]]. Pochádzal z Tisovca. Študoval na latinskej škole v [[Ožďany|Ožďanoch]], v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], na gymnáziu v [[Rožňava|Rožňave]], a v rokoch 1840-42 na [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelickom lýceu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Právnické lýceum absolvoval v rokoch 1842-43 v [[Prešov]]e, 1846 zložil advokátsku skúšku v [[Pešť|Pešti]]. Pôsobil ako [[advokát]], právnik a [[úradník]] vo viacerých župách: advokátsky koncipient v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], Tisovci, u A. B. Vrchovského v Pešti, v r.roku 1846 ako advokát v Tisovci, 1850 zástupca št. komisára [[Gemersko-malohontská_župamalohontská župa|Gemersko-Malohontskej župy]] v Rimavskej Sobote, 1859 radca župného súdu v [[Nagykálló]], 1861 druhý podžupan Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote, 1865 prísediaci zmenkového súdu v [[Debrecín]]e, od 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.
 
Mal veľký podiel na koncipovaní „Žiadostí národa slovenského“ vyhlásených v máji 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. V „meruôsmych“ rokoch bol odsúdený na smrť, no poprave unikol. Rozsudok bol nakoniec zmenený na trojročné väzenie, ale v r. [[1849]] ho vyslobodili [[Ján Francisci-Rimavský|Francisci]] a cisárske vojská. Krátko po návrate na slobodu vstúpil do slovenského dobrovoľníckeho oddielu. Úvahy o slovenskom národe a jeho postavení zhrnul v diele „Hlas zo Slovenska“. Z jeho popudu zvolali v [[jún]]i [[1861]] národné zhromaždenie do Turčianskeho Svätého Martina. Predložil tam memorovaný národný program, ktorého bol autorom. Na námety ľudového slovenského [[folklór]]u písal [[poézia|básne]] i [[próza|prózu]], zbieral ľudové [[povesť|povesti]], zakladal spolky miernosti, nedeľné školy a podobne.
Řádek 26 ⟶ 25:
 
== Pamiatky ==
Rodný dom s pamätnou tabuľou (1922) v [[Tisovec|Tisovci]], pamätná tabuľa Traja sokoli v [[Plešivec|Plešivci]] (1946), pomník v [[Bratislava|Bratislave]] (od L. Lacka a [[Virgil_DroppaVirgil Droppa|Virgila Droppu]], 1972), po ňom pomenované sedlo v juhozápadnom hrebeni [[Kriváň_Kriváň (vrch_v_Tatráchvrch v Tatrách)|Kriváňa]], náhrobník na [[Národný_cintorín_v_MartineNárodný cintorín v Martine|Národnom cintoríne v Martine]].
 
== Dielo ==
Řádek 36 ⟶ 35:
 
{{Biografický výhonok}}
 
{{DEFAULTSORT:Daxner, Štefan Marko}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1822]]
[[Kategória:Úmrtia v 1892]]